Bratislava 21. marca (Teraz.sk) - Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay a ďalší. Tieto mená rezonujú medzi Bratislavčanmi. Poznáme kaviareň Scherz, šumivé víno Hubert alebo Palugyayov palác. Ide však o meštianske rodiny, ktoré formovali podobu Prešporku na prelome 19. a 20. storočia.


Súkromnému i profesijnému životu rodín sa venuje výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Navštívili sme ju a spolu s kurátorom Štefanom Hrivňákom sme sa rozprávali aj o osude týchto rodín. Do úspešných príbehov rodín zasiahol rozpad monarchie, hospodárska kríza aj arizácia či nútené vysťahovanie. Tieto rodiny podľa Hrivňáka charakterizuje angažovanosť. „Práve 19. storočie je taká cesta k občianskosti a v 40. rokoch 19. storočia vznikajú prvé spolky, kde sa títo mešťania angažujú a rozmýšľajú, čo robiť preto, aby sa Bratislava posúvala vpred,“ povedal v podcaste Ulicami Bratislavy.

„Väčšina rodín žila v centre mesta, v dnešnom Starom Meste, ale továrne alebo vinárstva boli trochu ďalej, už vtedy na periférii, či už na dnešnej Pražskej ulici alebo na Radlinského, tam sa situovala výroba,“ priblížil Hrivňák životy meštianskych rodín. Veľmi známa rodina boli Palugyayovci. Najmä v druhej polovici 19. storočia bola Palugyay značka hotelov, reštaurácií a vín, ktoré rodina skupovala z celého Uhorska. „Táto rodina významne poznačila Bratislavu aj tým, že budovala imidž cez gastronómiu,“ povedal Hrivňák. Palugyayovci mali reštauráciu U Zeleného stromu, ktorá bola v priestore dnešného hotela Carlton a takisto aj kaviareň Au Cafe v Petržalke. „Na Pražskej ulici, kde je dnes ministerstvo zahraničných vecí, postavili koncom 19. storočia svoje vinárstvo, ktoré bolo neskôr aj sídlom vinárskych závodov,“ opísal kurátor.

Výstava hovorí o desiatich meštianskych rodinách

Rodina Scherzovcov zase vlastnila obchod s tzv. koloniálnym tovarom na dnešnom Suchom mýte. „Kúpili ste tam predmety a rôzne obeživo z krajín bývalých kolónií, napríklad jamajský rum, trstinový cukor alebo rôzne čaje,“ priblížil Hrivňák. Predstaviteľ rodiny Filip Scherz bol podľa neho veľmi šikovný obchodník, ktorý sa podieľal aj na zveľaďovaní mesta.

Výstava hovorí o desiatich rodinách. Na Panskej ulici bývali Wittmanovci, obchod a dom na Panskej mali aj Fischerovci. Dom rodiny Albrechtovcov je dodnes na Kapitulskej ulici. „Je tu ešte rodina Munkerovcov, rodina Jurenákova, rodina Hubertovcov, rodina Mader Weisz a rodina Sonnenfeld a Suchý,“ opísal Hrivňák.

Rodina Hubertovcov bola známa značkou šumivého vína, ktoré pretrvalo až do súčasnosti. V čele rodinných podnikov boli podľa Hrivňáka ženy. Najprv Hubertovci podnikali predajom stavebného materiálu. „Posledná z členiek, Pavlína Hubertová, už bola na čele vinárstva. Dá sa povedať, že ho doviedla k úspešnej budúcnosti,“ skonštatoval kurátor. Značka Hubert oslávila nedávno 200 rokov existencie.

Koniec výstavy je rámcovaný obdobím rokov 1948 až 1952, keď sa mnohí mešťania z týchto rodín stávajú nútene radovými občanmi. „Mnohí dopadnú aj nie veľmi dobre a musia odísť z Bratislavy alebo z územia Československa. Mnohí sa stávajú bežnými občanmi a majú rozličné pozície, ale už to nie je to meštianstvo ako predtým,“ priblížil Hrivňák. Výstava Rodinné skutočnosti potrvá v Múzeu mesta Bratislavy do 31. augusta 2026.