Bratislava 28. februára (Teraz.sk) - Reduta bar, Berlinka, Grandka či Astória. V poháriku naliaty absint, čerstvá káva a noviny. V ruchu kaviarne sa práve zišli mladí začínajúci spisovatelia či maliari. Bohémsky štýl života zažil boom v medzivojnovej Bratislave po roku 1920. Viac v podcaste Ulicami Bratislavy porozprával historik Jozef Píry.


Bohémovia celé dni trávili v kaviarňach, baroch a viechach a tvorili. Dôležitým predstaviteľom v Bratislave bol napríklad Jozef Tido Gašpar. Stretnúť sme mohli aj Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Janka Jesenského, Mila Urbana, ale aj Zuzku Zgurišku. Bohéma pôvodne vznikla v parížskych uliciach. „Bolo to 200 rokov dozadu, prvá tretina 19. storočia. A bohémsky spôsob života sa dostal po 100 rokoch aj na Slovensko,“ povedal Píry. V plnej kráse sa však objavil vznikom Československej republiky, keď sa Bratislava začala rozvíjať ako centrálne mesto Slovenska, teda od roku 1920.

S historikom Jozefom Pírym sme sa vybrali na prechádzku po kaviarňach a baroch, kde bohémovia často popíjali a trávili čas až do rána. Často však šlo o umelcov, ktorí nemali peňazí nazvyš, preto im tieto pohostinstvá slúžili ako priestor na tvorbu, prečítanie si tlače, ale aj lacné "zašívanie" sa "medzi svojimi", pričom cez zimu to boli aj dobre vykurované priestory. Bratislava je zo starých čias známa svojimi viechami. „Víno sa, môžeme povedať, zachovalo dodnes, ale nebolo to len o víne. Jeden umelec spomínal, že na raňajky kávička, k obedu aperitív a na večeru víno,“ opísal historik s tým, že za jednu noc vedeli bohémovia stihnúť aj desať viech.

Bohémovia sa radi stretávali v Berlinke, ktorá niesla pôvodne názov Hungaria. Obľúbený bol tiež Reduta bar, Aucafé, Astória, Metropolka, Luxorka, či Grandka. Napríklad Luxorka bol veľký priestor, kde sa stretávali aj šachisti. „Svoj umelecký stolík tam mal aj Ján Smrek, redigoval tam svoj časopis Elán,“ pripomenul Píry. Neboli to len miesta na zašívanie sa, často si umelci dohadovali v kaviarňach aj biznis, napríklad komu namaľujú či predajú obraz.