Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Bratislavčania vo februári pocítili otrasy zo zemetrasenia. V podcaste Ulicami Bratislavy sme sa so seizmologičkou Luciou Fojtíkovou rozprávali o tom, či sme i v minulosti mali silnejšie zemetrasenia.
Autor Maria Sumichrastova
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 18. apríla (Teraz.sk) - Otrasy zo zemetrasenia bolo cítiť v Bratislave a jej okolí v sobotu 21. februára. Jeho epicentrum bolo pri Šamoríne a spôsobilo aj trhliny na budovách. Máme sa obávať zemetrasení v hlavnom meste? A aké škody napáchali v minulosti? Aj o tom sme sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali so seizmologičkou Luciou Fojtíkovou z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).
Príčina zemetrasení je podľa Fojtíkovej v pohybe litosférických dosiek. V okolí Bratislavy sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Otrasy preto môžu Bratislavčania cítiť od Komárna, z oblasti Malých Karpát - Dobrej Vody, ale aj z Rakúska. Fojtíková pripomenula napríklad oblasť Viedenského Nového Mesta. Ničivé zemetrasenia boli v Komárne v rokoch 1763 a 1783. Ich vplyv cítili aj v hlavnom meste. Podľa databázy je najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie na území Bratislavy z roku 1700. „Nevieme presne povedať, či malo epicentrum v Bratislave, pretože v roku 1700 to mohlo byť hocikde inde. Pravdepodobne pochádzalo z Viedenského Nového Mesta a intenzita bola sedem. To znamená, že už spôsobilo v Bratislave aj štrukturálne škody,“ informovala seizmologička s tým, že ich katalóg obsahuje vyše 100 zemetrasení, ktoré boli pocítené v Bratislave. „Prvý údaj máme v roku 1585,“ skonštatovala.
Fojtíková v rozhovore opísala prácu seizmológov na Slovensku, ale aj to, ako sa pred zemetrasením chrániť. Priblížila tiež, ako vyzerá seizmická stanica, ktorá sa nachádza aj na Železnej studničke. „Nevieme povedať, či je teraz viac zemetrasení, ale viac meriame,“ zdôraznila s tým, že na Slovensku máme približne 60 seizmických staníc. Na dôsledky zemetrasenia má podľa nej vplyv aj typ podložia. Ak je nespevnené a mesto je postavené na pieskoch a štrkoch, prináša to problémy. To sa podľa nej stalo aj pri jednom z najničivejších zemetrasení v Mexico City. Pripomenula, že aj bratislavská Petržalka je postavená na sedimentoch. „A asi je tiež náchylná na zosilnenie seizmického pohybu,“ uviedla. Seizmologička tiež prezradila, na čo myslieť pri riešení škôd po zemetrasení v súvislosti s poistnými udalosťami.
Príčina zemetrasení je podľa Fojtíkovej v pohybe litosférických dosiek. V okolí Bratislavy sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Otrasy preto môžu Bratislavčania cítiť od Komárna, z oblasti Malých Karpát - Dobrej Vody, ale aj z Rakúska. Fojtíková pripomenula napríklad oblasť Viedenského Nového Mesta. Ničivé zemetrasenia boli v Komárne v rokoch 1763 a 1783. Ich vplyv cítili aj v hlavnom meste. Podľa databázy je najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie na území Bratislavy z roku 1700. „Nevieme presne povedať, či malo epicentrum v Bratislave, pretože v roku 1700 to mohlo byť hocikde inde. Pravdepodobne pochádzalo z Viedenského Nového Mesta a intenzita bola sedem. To znamená, že už spôsobilo v Bratislave aj štrukturálne škody,“ informovala seizmologička s tým, že ich katalóg obsahuje vyše 100 zemetrasení, ktoré boli pocítené v Bratislave. „Prvý údaj máme v roku 1585,“ skonštatovala.
Fojtíková v rozhovore opísala prácu seizmológov na Slovensku, ale aj to, ako sa pred zemetrasením chrániť. Priblížila tiež, ako vyzerá seizmická stanica, ktorá sa nachádza aj na Železnej studničke. „Nevieme povedať, či je teraz viac zemetrasení, ale viac meriame,“ zdôraznila s tým, že na Slovensku máme približne 60 seizmických staníc. Na dôsledky zemetrasenia má podľa nej vplyv aj typ podložia. Ak je nespevnené a mesto je postavené na pieskoch a štrkoch, prináša to problémy. To sa podľa nej stalo aj pri jednom z najničivejších zemetrasení v Mexico City. Pripomenula, že aj bratislavská Petržalka je postavená na sedimentoch. „A asi je tiež náchylná na zosilnenie seizmického pohybu,“ uviedla. Seizmologička tiež prezradila, na čo myslieť pri riešení škôd po zemetrasení v súvislosti s poistnými udalosťami.
