Zatiaľ čo u nás poznáme tému platov lekárov zo správ o protestoch a tlaku na ich zvýšenie, v Poľsku sa verejná debata v posledných týždňoch vyvíja skôr opačným smerom. Namiesto diskusií o tom, ako lekárov finančne motivovať, sa pozornosť sústredila na otázku, či nezarábajú vlastne až príliš veľa a či zdravotný systém nevytvára priestor na jeho zneužívanie. Tá v piatok (17. júla) vyústila až do prezidentského podpisu zákona, ktorý umožní zhromažďovať informácie o platoch lekárov prostredníctvom prepojenia týchto údajov s rodným číslom.
Pre kontext - v Poľsku existuje iba jedna, štátna zdravotná poisťovňa, v ktorej sú povinne poistení všetci občania. Okrem toho existujú aj súkromné poisťovňe, v ktorých je poistenie dobrovoľné a tie prevádzkujú vlastnú, paralelnú sieť zdravotníckych zariadení, od polikliník, cez špecializované pracoviská, až po nemocnice. Zdravotná starostlivosť v štátnych zariadeniach je bezplatná, avšak pre problémy s dlhými čakacími lehotami a kvalitou služieb rýchlo rastie počet ľudí, ktorí si platia súkromnú starostlivosť. Kým v roku 2014 ich bolo podľa Poľskej poisťovacej komory 1,2 milióna, v roku 2025 ich bolo už 5,8 milióna a balíky poistenia už štandardne ponúkajú ako zamestnanecký benefit korporácie vo veľkých mestách, kde je sieť súkromnách kliník najhustejšia.
Spúšťačom tejto vlny bol škandál vo varšavskej Južnej nemocnici, kde po tipe od zamestnancov média odhalili lekára bez ukončenej špecializácie, ktorý ako koordinátor urgentného príjmu zarobil podľa zverejnených informácií približne 1,6 milióna zlotých (cca 368.000 eur) ročne a vykazoval stovky odpracovaných hodín mesačne. Okrem toho podľa obvinení pri vyšetreniach uprednostňoval svojich spolustranníkov z vládnucej Občianskej koalície a počas pracovného času vystupoval v médiách, či kampaňoval.
Krátko nato sa začali objavovať ďalšie prípady. V Braniewe samospráva podala podnet na prokuratúru pre podozrenia, že chirurg vykazoval až 1200 pracovných hodín mesačne a za rok zarobil 1,8 milióna zlotých. V Mogilne zas novinári z portálu Wirtualna Polska objavili spoločnosť neurochirirgov, ktorá si za hodinu výkonov účtovala v priemere 26.000 PLN (takmer 6000 eur). Okrem toho podľa kontroly vykonávali jednoduchšie zákroky a nemocnici faktúrovali náročnejšie.
Podľa údajov analyzovaných Agentúrou pre hodnotenie zdravotníckych technológií a tarifný systém však priemerný lekár v Poľsku v skutočnosti zarobí podstatne menej. Špecialista na plný úväzok má v hrubom priemerne 24.000 PLN (5525 eur) a len štvrtina lekárov prekročí sumu 29.000 zlotých (6 676 eur). Počet lekárov, ktorý zarobia mesačne nad 100.000 zlotých (23.000 eur) je podľa analýzy minimálny.
Prieskumy medzi lekármi okrem toho naznačujú, že významná časť z nich pracuje výrazne nad rámec bežného pracovného času. Rastie aj počet sťažností pacientov na preťažených zdravotníkov a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Poľsko má podľa údajov OECD z roku 2022 menej lekárov na 1000 obyvateľov než Slovensko (3,4 vs 3,7).
Mnohí lekári teda vysoké príjmy nedosahujú vďaka mimoriadne vysokým hodinovým sadzbám, ale preto, že pracujú súčasne vo viacerých zariadeniach a na viacero úväzkov. Podľa prieskumu Najvyššej lekárskej komory pracovalo v posledných štyroch týždňoch viac než 48 hodín týždenne 64 % lekárov, viac než 60 hodín 38 % a viac než 72 hodín 16 % respondentov. Kritici systému preto tvrdia, že problémom nie sú len vysoké odmeny, ale aj model, ktorý motivuje lekárov pracovať na hranici fyzických možností, čo spôsobuje diagnostické pochybenia, či problémy v komunikácii a dostupnosti starostlivosti.
Poliaci sú podľa prieskumov napriek všetkému presvedčení, že lekári zarábajú príliš veľa. Podľa prieskumu pre denník Rzeczpospolita obmedzenie ich platov podporuje vyše 77 % respondentov a podľa prieskumu pre denník Gazeta prawna 72 % podporuje kontrolu ich pracovného času.
Vláda teda na škandály bola nútená reagovať, obzvlášť preto, že spúšťačom témy bola kauza člena hlavnej koaličnej strany a debata sa z odbornej roviny rýchlo preniesla do politickej. Premiér Donald Tusk otvorene obvinil časť lekárskeho prostredia zo snahy zachovať si výhodné postavenie a odmietania väčšej kontroly, parlament schválil zber presnejších údajov o príjmoch zdravotníkov, ministerstvo navrhlo strop odmeňovania vo verejnom sektore na úrovni 240 zlotých (55 eur) za hodinu, kontrolu pracovného času či väčšiu transparentnosť kontraktov.
Otázkou zostáva, či sa vláde podarí oddeliť skutočné zneužívanie systému od problémov spôsobených napríklad chronickým nedostatkom personálu. Ak budú reformy vnímané len ako boj proti vysokým príjmom lekárov, môžu časť odborníkov presunúť do súkromného sektora. Ak však prinesú väčšiu transparentnosť, efektivitu, či lepšiu kontrolu pracovného času, môžu sa stať začiatkom širšej reformy poľského zdravotníctva.