< sekcia Publicistika

Politicky horúci júl vo Venezuele sa ešte neskončil

Člen venezulskej Národnej gardy v pohotovosti počas počas pouličných protestov proti vláde prezidenta Nicolása Madura. Foto: TASRAP

Boj režimu prezidenta N. Madura a opozície sa odohráva štyri mesiace aj v uliciach.Výsledkom je takmer 100 mŕtvych a stále frustrovaná spoločnosť z problémov ekonomiky.

Bratislava 22. júla (Teraz.sk) - Napätá vnútropolitická situácia v juhoamerickej Venezule sa koncom júla priblíži k jednému zo svojich vrcholov. Prezident Nicolás Maduro, nasledovník celosvetovo známeho ľavicového politika Huga Cháveza, sa rozhodne, či sa 30.júla zrealizujú voľby do Ústavodarného zhromaždenia. Opozícia a jej stúpenci neveria tomuto projektu, ktorý ma nahradiť súčasný parlament, kde má ona väčšinu. Podozrievajú Madura, že chce prostredníctvom Ústavodarného zhromaždenia založiť diktátorský režim. Zárodok týchto udalostí treba hľadať na jar tohto roka. Venezuelský najvyšší súd zbavil Národné zhromaždenie legislatívnych právomocí, ale toto rozhodnutie vzal pod medzinárodným tlakom v apríli späť.

Na archívnej snímke : V súčasnosti zosnulý kubánsky vodca Fidel Castro (zľava) a venezuelský prezident Nicolas Maduro v Havane, Kuba.
Foto: TASR/AP


Ešte predtým si môže prezident vyskúšať mobilizačný moment, aby dostal do ulíc svojich priaznivcov. Vo Venezuele si 28. júla pripomenú nedožité 63. narodeniny prezidenta H. Cháveza, verného spojenca ďalšej ikony ľavicovej a antiamerickej politiky v Latinskej Amerike – vodcu komunistickej Kuby Fidela Castra. Castro a Chávez sú po smrti a ich politické dedičstvo nesie navyše s nezvládnutou ekonomickou krízou prezident Maduro. Venezuela má veľké zásoby ropy, na svetovom trhu je dlhý čas prebytok „čierneho zlata“ a jeho ceny skokovo nerastú. Prosperita Venezuely založená na predaji ropy je preč. Štát sa borí s vysokou infláciou, zahraničným dlhom (napríklad dlh voči Rusku je miliarda dolárov) pokračovaním zoštátňovania a reakciami firiem, nedostatkom potravín a liekov, násilím v uliciach. To si vyžiadalo takmer 100 životov a neboli to iba demonštranti, ktorí takto draho zaplatili. Spomienka na obete bola 13. júla a ešte predtým 5. júla sa odohralo priamo v parlamente ďalšie kolo bitiek. Do budovy Národného zhromaždenia, v deň sviatku nezávislosti Venezuely, vtrhli provládne sily a zaútočili palicami a tyčami na opozičných poslancov.

Pracovníci parlamentu utekajú pred provládnymi silami, ktoré zaútočili na opozičných poslancov v Caracase, archívne foto, 5. júla.
Foto: TASRAP


V strede mesiaca, 16. júla opozícia zorganizovala symbolické referendum. Zúčastnilo sa na ňom vyše 7 miliónov z 19 miliónov voličov, jeho výsledky Maduro neberie do úvahy a nástojí na voľbách 30.júla. Spojené štáty, veľký hráč na celom americkom kontinente odkázali prostredníctvom vyhlásenia prezidenta Trumpa: " Spojené štáty sa nebudú nečinne prizerať, zatiaľ čo sa Venezuela rozpadá. V prípade, že Madurov režim 30. júla presadí Ústavodarné zhromaždenie, USA prijmú dôrazné a rýchle ekonomické opatrenia." Na kritiku pomerov spoza Atlantiku, zo strany Európskej únie, prezident britko reagoval, že Venezuela nie je kolóniou EÚ. Ďalšou nátlakovou akciou na vládu a prezidenta bol 24-hodinový hodinový štrajk z dielne opozície so začiatkom 20. júla. V deň štrajku sa ulice miest vyprázdnili, a štátne podniky vyzvali svojich zamestnancov, aby šli do práce. Agentúra Reuters však pripomenula, že vzhľadom na ekonomickú krízu vo Venezuele je mnoho tamojších obchodov či tovární zavretých, takže ak by štrajk aj bol úspešný, na ekonomiku krajiny bude mať len obmedzený vplyv.

O čom bolo referendum
Občania v referende odpovedali na tri otázky: či si odmietajú zvolanie Ústavodarného zhromaždenia bez predchádzajúceho súhlasu venezuelského ľudu; či žiadajú od ozbrojených síl dodržiavanie ústavy a rešpektovanie rozhodnutí Národného zhromaždenia; či súhlasia s tým, aby došlo k obrode vo vládnych úradoch - aby tieto konali v súlade s ústavou -, a s konaním volieb a vytvorením vlády národnej jednoty.


Malý úspech sa opozícii, ktorá presadzuje aj prepustenie takmer 400 politických väzňov, predsa len podaril. Do domáceho väzenia prepustili 8.júla lídra venezuelskej opozície Leopolda Lópeza po troch rokoch, pre zhoršený zdravotný stav. Najvyšší súd tiež spomenul aj "náznaky závažných nezrovnalostí" pri prejednávaní jeho prípadu, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Lópeza odsúdili v septembri 2015 na základe obvinenia z podnecovania k násiliu počas protivládnych protestov na takmer 14 rokov. Pri protestoch, ktoré sa začali vo februári 2014 a trvali päť mesiacov, zahynulo 43 ľudí.

Leopold López
Foto: TASRAP


Do dlhotrvajúceho boja o moc v krajine sa opozícia snaží zapojiť venezuelskú armádu a opozícia a vláda oslovili ako sprostredkovateľa Vatikán, ktorého najvyšším predstaviteľom je pápež František, rodák z juhoamerickej Argentíny.Takéto rokovania sa síce koncom minulého roka začali, ale veľmi rýchlo sa bez úspechu skončili. Napätie vo vzťahoch medzi vedením katolíckej cirkvi vo Venezuele a vládou sa navyše začiatkom tohto roku vystupňovalo po sérii násilných incidentov v kostoloch a iných cirkevných inštitúciách. Venezuelská konferencia biskupov v júni predložila pápežovi list, v ktorom obvinili venezuelskú vládu z diktatúry. Okrem toho biskupi majú rovnaký názor ako opozícia na Madurov plán vytvoriť nový orgán, ktorého úlohou bude prepracovať ústavu. Podľa opozície Madurovým zámerom je zmena "pravidiel hry" v záujme konsolidácie svojej moci.

V zákopovej vojne režimu prezidenta Madura a opozície zatiaľ niet víťazov. Nie je skutočná politická vôľa riešiť problémy, čo však nechýbalo v susednej Kolumbii.V roku 2016 skončila dohodou medzi vládou a rebelmi krvavá občianska vojna a prezident Juan Santos doniesol domov pre Kolumbijčanov Nobelovu cenu mieru.