Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Publicistika

Čo príde po odchode z detského domova? Peklo, ako ukazuje snímka Pirko

Záber z česko-slovenského filmiu Pirko, 2016. Foto:

Pirko nie je len o zneužívaní tínedžerov, ktorí sa po opustení detského domova stávajú súčasťou sexbiznisu. Poukazuje na nedostatky systému, ktorý ich nedokáže pripraviť na nástrahy tam vonku.

Bratislava 9. októbra (Teraz.sk/TASR) - Kontroverzná téma, nad ktorou spoločnosť priviera oči. Osud detí z detského domova, ktoré po dovŕšení osemnástich rokov musia opustiť jeho brány a vydať sa v ústrety svetu, kde často nikto nečaká. Čaká ich však niečo, na čo ich žiadny detský domov nedokáže pripraviť... Kolotoč sexbiznisu, drog a zneužívania, ale aj tvrdošijný boj o svoju šancu na život prináša česko-slovenská filmová novinka Pirko.

"Uvedomujeme si, že téma, ktorej sme sa dotkli, je veľmi ťažká a závažná, a sme radi, že začala v spoločnosti rezonovať," uviedla na slávnostnej premiére 5. októbra 2016 Lucia Klein Svobodová, autorka scenára a spolurežisérka snímky.

Podobnou situáciou si prechádza aj tínedžerka Martina alias Shakira v podaní slovenskej herečky Dominiky Zeleníkovej. Mladá plavovláska je tanečnou "kráľovnou" detského domova a nevie sa dočkať, kým z neho konečne "vypadne". S ruksakom na chrbte a amuletom pre šťastie od najlepšej kamarátky sa vyberá do Prahy nájsť svoju detskú lásku.

Pri zmienke o Prahe si mnohí z nás predstavia romantické zákutia českého hlavného mesta. Celovečerný debut Lucie a Petra Klein Svobodovcov nám však ukáže jeho odvrátenú tvár a privedie nás na miesta, ktorým sa bežný smrteľník radšej vyhne. Martina sprvoti prežíva pocit slobody, čo v nej vyvoláva aj obálka s peniazmi, ktorú jej "pribalil" na cestu štát. Po chvíli zúfalstva sa jej napokon podarí nájsť aj Romana a užiť si s ním romantiku, počas ktorej sa môže divák vynadívať na telo mladej herečky.

Do kín prichádza nový česko-slovenský film režisérky Lucie Klein Svoboda a jej manžela Petra Kleina Svobodu Pirko. Film je inšpirovaný skutočnými osudmi zneužívaných dievčat. Vznikal 28 natáčacích dní na jeseň roku 2015 na Slovensku a v Česku. Na snímke zo 16. septembra 2016 režisérska dvojica Lucia a Petr Klein Svoboda počas uvedenia filmu Pirko na 11. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. V Bratislave 5. októbra 2016.
Foto: TASR - Martin Palkovič


Jej láska z "decáku" ju však zatiahne do sveta bezdomovcov, zlodejov a kšeftárov. Martina má na očiach ružové okuliare a Romanovu premenu nevníma. Trpké prebudenie nastáva až v okamihu, keď si uvedomí, že feťák Roman ju zapredal pasákom. Prostredie špinavého bytu, kde ju uväznia, ani zďaleka neodráža špinavosti, ktoré jej spôsobia na tele a na duši. Divák priam stuhne počas niekoľkominútovej scény, keď musí sledovať tvrdé znásilnenie Shakiry.

Reálnosť umocňuje predovšetkým statický záber kamery, kde zúčastneným nevidno tváre, no o to viac sa divákova pozornosť upriamuje na krutý akt znásilnenia. Nejde však len o jednorazovú záležitosť, ale rozbehne sa kolotoč nútenej prostitúcie na priváte, ktorý si nezaslúži žiadna žena. "Anjelik", ako Martinu prezývajú jej väznitelia, sa premení na sfetovaný kus mäsa. A mužom, ktorí si na nej pochutnávajú, je úplne jedno, či boli v ten deň jej prvým alebo desiatym v poradí.

Téma nútenej prostitúcie či sexuálneho otroctva nie je v zahraničnej či slovenskej kinematografii žiadnou novinkou. Asi najznámejším filmom je 69 hodín (v origináli Taken z roku 2008), touto problematikou sa zaoberal napríklad aj Lehotského film Zázrak (2013) a o rok predtým aj snímka Až do mesta Aš. V poslednom zmienenom filme sa mladá rómska východniarka zo sociálne slabších pomerov vyberie za prácou šičky do západného Česka, no napokon sa zapletie do sexbiznisu. Pirko však oproti tomuto dielu vyznieva autentickejšie, čomu dopomáhajú profesionálnejšie herecké výkony. Martinu však nezachráni silný otecko, ako to bolo vo filme 69 hodín, ani matka, ku ktorej sa napokon dopátra. Boj o prežitie a záchrana prichádza absolútne nečakaným spôsobom, ktorý film zásadne posunie v časovej rovine.



Tvorcovia sa počas 90 minút fokusovali výhradne na príbeh Martiny, a tak nevieme, ako skončili jej odporní väznitelia či Roman. Ale ani mladá Shakira pravdepodobne nebude patriť do kategórie divácky najsympatickejších filmových postáv. Hoci sa snaží vytiahnuť Romana z bahna a zaradiť do bežného života, nie každému musí byť pochuti jej naivita a nevyberaný slovník (slang a vulgarizmy však v tomto type filmu nevyznievajú silene, naopak, sú skôr adekvátnym vyjadrením zobrazovaného sveta). Avšak peklo, ktoré Martine priniesol život, priblíži hlavnú hrdinku najmä ženskému osadenstvu a zanechá v ňom hlboký dojem. Stať by sa to mohlo totiž každej žene. Hlavne, keď si uvedomíme, že filmová Martina je v skutočnosti inšpirovaná reálnou osobou. A že TOTO sa naozaj niekomu stalo.

Martina však po tom pekle nie je ako každá žena. Už nie je tá dievčina plná ideálov, ktorá sa vysmievala predavačke zato, že skončila v nejakom zapadákove. A zároveň už nie je ani ako jej okoloidúce rovesníčky, ktoré si užívajú bezstarostný život. "Deti z domova sú ako pierko, nevedia kam ich zanesú prúdy, kto im pomôže z kaluže hriechov. Tie osamelé decká hľadajú len miesto," spieva vo filmovom soundtracku slovenský raper Rytmus. A miesto si hľadal aj samotný Roman, s ktorým sa po opustení "decáku" tiež život nemaznal, preto aj k jeho (od)súdeniu treba pristupovať s nadhľadom.

Hoci sa tvorcovia pustili do tak trochu „ošúchanej“ témy, predsa len vidno, že päťročná robota, inšpirovaná skutočnými osudmi zneužívaných dievčat, priniesla svoje ovocie. Poukázali na nedostatky štátneho systému, ktorý sa zo dňa na deň prestane zaujímať o deti z detského domova a ktorý ich nedokáže pripraviť na život tam vonku. Prototypom tohto prístupu môže byť filmové riaditeľka „decáku“ v Bielom potoku. Tá totiž vyzdvihne to, že štát poskytol Martine vzdelanie a domov po dobu osemnásť rokov. Zároveň jej však flegmaticky podá obálku s peniazmi a odporučí, aby šla na úrad práce, čo vyznieva ako totálna irónia a paradox. No realisticky.



"Dúfame, že tento film, aj keď čo i len máličko napomôže k zmene tejto problematiky, ak by mal pomôcť aspoň jednému dieťaťu, ktorému sa dejú takéto veci, aj tak sme spokojní," poznamenala Lucia Klein Svobodová, pôvodom slovenská herečka Lucia Gažiová, rodáčka z Levoče.

Koniec filmu je tak trochu prekvapením, pretože sa po tom všetkom nekončí morálnym ponaučením, ako by možno divák očakával. Hoci sa Martine podarí uchrániť svoju kamarátku od pádu na dno, aké si ona sama musela nechtiac prežiť, záver za zvyškom filmu zaostáva. Scenáristi sa totiž mohli viac vyhrať s poslednými slovami Martiny, ktoré pôsobia klišéovito. Jej nový život však spúšťa ďalší kolotoč, ktorý by mohol byť námetom na pokračovanie filmu.