< sekcia Publicistika

VÝROČIE: Pred 60 rokmi putoval Stalin v tajnosti z mauzólea

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP Photo

Už počas života Stalina vytvorila sovietska propaganda okolo neho aureolu veľkého vodcu. Po svojej smrti v marci 1953 spočinul aj Stalin pri nabalzamovanom tele svojho predchodcu.

Hoci Vladimir Iľjič Lenin si podľa najbližšej rodiny i ruských historikov želal „obyčajný“ pohreb a nechcel, aby sa jeho telo stalo objektom uctievania, delegáti druhého celoruského zjazdu Sovietov mali iný názor. A tak v januári 1924 rozhodli o tom, že „vodcovi svetového proletariátu“ vybudujú pri múroch Kremľa na Červenom námestí hrobku, do ktorej umiestnia jeho mumifikované telo. Pôvodnú, provizórnu drevenú stavbu vystriedala v roku 1929 pompéznejšia - mramorová.

Na snímke z 15. mája 2008 pohľad na Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina v Moskve, kde sa nachádza krištáľový sarkofág s telom Lenina.
Foto: TASR/Henrich Mišovič



Múmiu sťahovali na Sibír


Od roku 1924 opustila múmia Lenina brány mauzólea iba raz - po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom evakuovali jeho telo v júli 1941 do mesta Ťumeň na Sibíri, kde pobudlo do apríla 1945, kedy sa opäť vrátilo do Moskvy.

Jednu z rozhodujúcich úloh pri tom, že Leninovo telo spočinie v mauzóleum zohral v roku 1924 generálny tajomník komunistickej strany Josif Vissarionovič Stalin. Môžbyť už vtedy počítal s tým, že aj on raz zaujme miesto vedľa Lenina, čo sa mu skutočne na určitý čas aj podarilo.


Zrodil sa Stalinov kult


Už počas života Stalina vytvorila sovietska propaganda okolo neho aureolu „veľkého vodcu a učiteľa“. Preto bolo viac menej isté, že po svojej smrti v marci 1953 spočinul aj Stalin pri nabalzamovanom tele svojho predchodcu, zakladateľa sovietskeho štátu Lenina.

Na archívnej snímke sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin drží na rukách svoju dcéru Svetlanu Allilujevovú.
Foto: TASR/AP



Preč pod rúškom noci


Tak tomu bolo do XXII. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorý sa 30. októbra 1961 uzniesol, že Stalinovo telo musí z mauzólea preč, lebo „Stalin závažne porušil Leninov závet, čo znemožňuje, aby boli obidve telá v mauzóleu vedľa seba.“ Zjazdová direktíva bola vyplnená v prísnej tajnosti a pod rúškom hlbokej noci z 31. októbra na 1. novembra 1961, kedy nabalzamované Stalinove pozostatky vyniesli z mauzólea, čiže vedno s Leninom ležal osem rokov.

Keď sa zotmelo, moskovské Červené námestie neočakávane zatvorili, čo zdôvodnili prípravami na slávnostnú prehliadku plánovanú na 7. novembra. Telesné pozostatky Stalina nemuseli nosiť ďaleko, iba približne desať metrov. Pochovaný bol v úplnej tajnosti pri Kremeľskom múre.


Prečo tajne?


Dlhé roky sa viedli spory, prečo Stalina pochovávali tajne. Verzií vzniklo viacero, ale najpravdepodobnejšia je tá, podľa ktorej sa vedenie komunistickej strany obávalo masových otrasov. Veď politická špička mala ešte v živej pamäti ako moskovská „verchuška“ nezvládla začiatkom marca 1953 pohreb „najmilovanejšieho človeka“, ako napísala vtedy sovietska Pravda. Keď státisícové davy zaplnili moskovské ulice, aby dali posledné zbohom Stalinovi, vznikla nebývalá tlačenica s mnohými mŕtvymi. Rôzne zdroje hovoria od sto do dvoch tisíc obetí.


Opustí aj Lenin mauzóleum?


Po osemročnom intermezze je teda od roku 1961 Lenin vystavený na Červenom námestí opäť sám zrakom neutíchajúcej vlne zvedavcov. Avšak rovnako neustávajú diskusie, čo s mauzóleom i Leninom samotným? Rusov zamestnáva táto otázka najmä od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Starosta Petrohradu Anatolij Sobčak v roku 1991 navrhol, aby splnili poslednú vôľu Lenina a pochovali ho so všetkými poctami na Volkovom cintoríne v meste na Neve - v Petrohrade, teda tak, ako to napísal vo svojom závete.

Na archívnej snímke zo 16. apríla 1997 zabalzamované telo Vladimíra Lenina v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve.
Foto: TASR/AP Photo/Sergei Karpukhin


Dokonca sa v tom čase otvorene uvažovalo o tom, že Červené námestie by malo dostať svoju pôvodnú – historickú tvár. Čiže, aj bez „červeného cintorína pri Kremeľskom múre“, ako ho nazýval básnik Vladimír Majakovskij, kde je umiestnených 12 búst a vyše 300 urien s popolom popredných predstaviteľov komunistickej strany a sovietskeho štátu.


Spoločnosť je rozdelená fifty-fifty


Zatiaľ sa ale podarilo dosiahnuť jediné. Od októbra 1993 nevíta návštevníkov čestná stráž na poste číslo jeden, tak ako to bolo železným pravidlom desiatky rokov.

Ruská spoločnosť je ohľadne prenesenia telesných pozostatkov Lenina dodnes rozdelená približne na polovicu. Potvrdil to aj prieskum verejnej mienky nezávislého sociologického strediska Levada z mája tohto roku. Za to, aby telo Lenina opustilo mauzóleum sa vyslovilo 45 percent opýtaných, proti bolo 42 percent. Pritom, podľa ruského historika Vladimira Lavrova, nabalzamované Leninove pozostatky sú ďaleko vzdialené realite a v mauzóleu leží už iba „umelecká tvorivosť reštaurátorov“.