Komunálne voľby 2026
Všetky správy
V relácii Štúdio TASR sa Alexandra Kubalová rozprávala s predsedom mimoparlamentnej strany Právo na pravdu Zoroslavom Kollárom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. septembra (TASR) - Slovensko potrebovalo novú politickú stranu. Tie „staré“ by mali odísť do politického dôchodku. Súčasný stav krajiny je výsledkom práve ich práce. V relácii Štúdio TASR v TASR TV to uviedol líder mimoparlamentnej strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár. Myslí si, že SR potrebuje veľmi radikálne, revolučné zmeny, najmä v ekonomickej oblasti. Odmietol, že by jeho vstup do politiky bol snahou o nejaký revanš v súvislosti s jeho odsúdením v roku 2022.
„Moje rozhodnutie vstúpiť do politiky vzniklo úplne spontánne. Vzniklo to z nespokojnosti so súčasnou politickou štruktúrou, so súčasnou vládou, s neplnením jej politických a predvolebných sľubov. Najprv som mal myšlienku iba vytvoriť nejaké občianske združenie, ktoré by vyjadrovalo vo verejnom priestore nespokojnosť občanov Slovenska. Potom sa to vyvinulo spôsobom, že moji priatelia a spolupracovníci ma tak trošku presvedčili, aby sme skúsili založiť politickú stranu,“ vyhlásil v relácii Štúdio TASR s tým, že o vstupe do existujúceho subjektu neuvažoval.
Strana Právo na pravdu je podľa jej lídra konzervatívna, proslovenská a z ekonomického hľadiska pravicová. V súčasnosti má okolo 350 členov. Chce pôsobiť viac v regiónoch ako v Bratislave. „Máme nejakých 100 až 200 prihlášok, ktoré sú v procese preverovania, pretože robíme výber a nie nábor,“ okomentoval Kollár. Ozrejmil, že ustanovujúci snem mali 15. januára a ďalší bude po spojených voľbách do orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych krajov.
V súčasnosti sa podľa neho treba zamerať najmä na ekonomiku. Myslí si, že Slovensko je krôčik od štátneho bankrotu. Obáva sa, že ak sa nič nezmení, Slovensko skončí horšie ako Grécko. V rozhovore uviedol, že jeho strana má konkrétny plán na ozdravenie ekonomiky. Mieni, že štát musí začať radikálne šetriť na sebe. Hovoril o potrebe zoštíhlenia štátu, treba podľa neho napríklad zmenšiť počet ministerstiev a zúžiť štruktúru úradov a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstiev. Argumentoval, že štát by tak vedel ušetriť obrovské sumy.
Kollár vyhlásil, že strana má ambíciu dostať sa v ďalších voľbách do Národnej rady (NR) SR. V tomto čase považuje za predčasné komentovať, či pôjdu do volieb samostatne alebo v nejakej koalícii, no s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho pôjdu sami. „Aj s nejakým rizikom, že sa tam nedostaneme,“ podotkol. Deklaroval, že určite sa nebudú chcieť pred voľbami spájať s nejakou stranou preto, aby ju zachránili. Z povolebnej spolupráce zatiaľ nevylúčil žiadnu stranu. Treba si podľa neho počkať, kto sa do NR SR dostane.
Témou boli aj spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov. Kollár pripomenul, že do nich stavujú takmer 290 kandidátov naprieč Slovenskom. Tieto voľby vníma ako skúšku. „Ideme si vyskúšať, aký je ten politický život v tej reálnej praxi pri voľbách. No a zároveň sa tými výsledkami ukáže aj to, že či sú naši kandidáti dobre vybratí a či presvedčia voličov,“ povedal. V tejto súvislosti upozornil na to, že v komunálnych voľbách nie je podľa neho taká dôležitá stranícka príslušnosť. Myslí si, že voliči sa pozerajú priamo na kandidáta, či ho poznajú a či mu dôverujú. Strana sa podľa neho aktívne neusilovala o vytváranie koalícií, no v niektorých lokalitách do nich vstúpila. „Tam, kde sme boli oslovení a v podstate to boli strany, ktoré nám boli aspoň čiastočne programovo blízke, tak sme do koalícií išli,“ dodal s tým, že ich oslovovali strany zo spektra vládnej koalície.
„Moje rozhodnutie vstúpiť do politiky vzniklo úplne spontánne. Vzniklo to z nespokojnosti so súčasnou politickou štruktúrou, so súčasnou vládou, s neplnením jej politických a predvolebných sľubov. Najprv som mal myšlienku iba vytvoriť nejaké občianske združenie, ktoré by vyjadrovalo vo verejnom priestore nespokojnosť občanov Slovenska. Potom sa to vyvinulo spôsobom, že moji priatelia a spolupracovníci ma tak trošku presvedčili, aby sme skúsili založiť politickú stranu,“ vyhlásil v relácii Štúdio TASR s tým, že o vstupe do existujúceho subjektu neuvažoval.
Strana Právo na pravdu je podľa jej lídra konzervatívna, proslovenská a z ekonomického hľadiska pravicová. V súčasnosti má okolo 350 členov. Chce pôsobiť viac v regiónoch ako v Bratislave. „Máme nejakých 100 až 200 prihlášok, ktoré sú v procese preverovania, pretože robíme výber a nie nábor,“ okomentoval Kollár. Ozrejmil, že ustanovujúci snem mali 15. januára a ďalší bude po spojených voľbách do orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych krajov.
V súčasnosti sa podľa neho treba zamerať najmä na ekonomiku. Myslí si, že Slovensko je krôčik od štátneho bankrotu. Obáva sa, že ak sa nič nezmení, Slovensko skončí horšie ako Grécko. V rozhovore uviedol, že jeho strana má konkrétny plán na ozdravenie ekonomiky. Mieni, že štát musí začať radikálne šetriť na sebe. Hovoril o potrebe zoštíhlenia štátu, treba podľa neho napríklad zmenšiť počet ministerstiev a zúžiť štruktúru úradov a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstiev. Argumentoval, že štát by tak vedel ušetriť obrovské sumy.
Kollár vyhlásil, že strana má ambíciu dostať sa v ďalších voľbách do Národnej rady (NR) SR. V tomto čase považuje za predčasné komentovať, či pôjdu do volieb samostatne alebo v nejakej koalícii, no s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho pôjdu sami. „Aj s nejakým rizikom, že sa tam nedostaneme,“ podotkol. Deklaroval, že určite sa nebudú chcieť pred voľbami spájať s nejakou stranou preto, aby ju zachránili. Z povolebnej spolupráce zatiaľ nevylúčil žiadnu stranu. Treba si podľa neho počkať, kto sa do NR SR dostane.
Témou boli aj spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov. Kollár pripomenul, že do nich stavujú takmer 290 kandidátov naprieč Slovenskom. Tieto voľby vníma ako skúšku. „Ideme si vyskúšať, aký je ten politický život v tej reálnej praxi pri voľbách. No a zároveň sa tými výsledkami ukáže aj to, že či sú naši kandidáti dobre vybratí a či presvedčia voličov,“ povedal. V tejto súvislosti upozornil na to, že v komunálnych voľbách nie je podľa neho taká dôležitá stranícka príslušnosť. Myslí si, že voliči sa pozerajú priamo na kandidáta, či ho poznajú a či mu dôverujú. Strana sa podľa neho aktívne neusilovala o vytváranie koalícií, no v niektorých lokalitách do nich vstúpila. „Tam, kde sme boli oslovení a v podstate to boli strany, ktoré nám boli aspoň čiastočne programovo blízke, tak sme do koalícií išli,“ dodal s tým, že ich oslovovali strany zo spektra vládnej koalície.
