Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zaujímavosťou je, že ide o toho istého psa, ktorého venčila Rebeka pri náleze pred dvoma rokmi.
Autor TASR
Košolná 9. augusta (TASR) - V roku 2024 Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava informoval o náleze osemročnej Rebeky z Košolnej v okrese Trnava, ktorá na poli počas venčenia psa našla približne 7000 rokov starú kamennú sekeru. V júni tohto roku bol v tamojšej lokalite Habánsky dvor ohlásený ďalší nález, ktorý vyhrabala sedemročná sučka Abriša. Ide o keramickú plastiku psa. Informoval o tom Matúš Sládok z KPÚ Trnava.
Zaujímavosťou je, že ide o toho istého psa, ktorého venčila Rebeka pri náleze pred dvoma rokmi. „Pes si, samozrejme, neuvedomil, čo vyhrabal, a Rebeka tentoraz pri náleze nebola. Plastiku si všimol až majiteľ pozemku, ktorý ju spolu s ďalšími nálezmi z vyhĺbenej jamy ohlásil,“ ozrejmil Sládok. Plastika sa našla na dvore rodinného domu. Archeológovia vykonali obhliadku a dokumentáciu miesta a zistili, že nález bol vyhrabaný z malej hĺbky nedávnymi zásahmi narušenej kultúrnej vrstvy, ktorá obsahuje početné keramické fragmenty od 13. do 19. storočia.
Lokalita Habánsky dvor je pomenovaná po habánoch, čo je slovenský výraz pre radikálnu odnož reformného kresťanského hnutia, ktoré vzniklo vo Švajčiarsku a okolitých nemecky hovoriacich oblastiach počas reformácie. Prví anabaptisti prišli na západné Slovensko po ich vyhnaní z južnej Moravy v roku 1545. Postupne sa usadili vo vyše 30 obciach na Záhorí, dolnom a strednom Považí. Najvýznamnejšie dvory mali vo Veľkých Levároch a Sobotišti. V Trnavskom okrese sídlili okrem Košolnej v Dechticiach, Horných Orešanoch a Vlčkovciach.
Stali sa vychýrenými remeselníkmi, najmä výrobcami kuchynskej a stolovej keramiky. Z keramickej produkcie sa preslávili habánskou majolikou. „Vďaka výskumu Heřmana Landsfelda, najväčšieho znalca habánskej kultúry na Slovensku a amatérskeho archeológa, ktorý na košolnianskom Habánskom dvore dlhú dobu realizoval vykopávky, vieme datovať plastiku do obdobia rokov 1810 až 1850. Plastiku teda vyrobil niektorý z pokračovateľov keramikárskeho remesla po zániku košolnianskej novokrsteneckej komunity a mohlo ísť o jedného z posledných tamojších keramikárov,“ doplnil Sládok.
Zaujímavosťou je, že ide o toho istého psa, ktorého venčila Rebeka pri náleze pred dvoma rokmi. „Pes si, samozrejme, neuvedomil, čo vyhrabal, a Rebeka tentoraz pri náleze nebola. Plastiku si všimol až majiteľ pozemku, ktorý ju spolu s ďalšími nálezmi z vyhĺbenej jamy ohlásil,“ ozrejmil Sládok. Plastika sa našla na dvore rodinného domu. Archeológovia vykonali obhliadku a dokumentáciu miesta a zistili, že nález bol vyhrabaný z malej hĺbky nedávnymi zásahmi narušenej kultúrnej vrstvy, ktorá obsahuje početné keramické fragmenty od 13. do 19. storočia.
Lokalita Habánsky dvor je pomenovaná po habánoch, čo je slovenský výraz pre radikálnu odnož reformného kresťanského hnutia, ktoré vzniklo vo Švajčiarsku a okolitých nemecky hovoriacich oblastiach počas reformácie. Prví anabaptisti prišli na západné Slovensko po ich vyhnaní z južnej Moravy v roku 1545. Postupne sa usadili vo vyše 30 obciach na Záhorí, dolnom a strednom Považí. Najvýznamnejšie dvory mali vo Veľkých Levároch a Sobotišti. V Trnavskom okrese sídlili okrem Košolnej v Dechticiach, Horných Orešanoch a Vlčkovciach.
Stali sa vychýrenými remeselníkmi, najmä výrobcami kuchynskej a stolovej keramiky. Z keramickej produkcie sa preslávili habánskou majolikou. „Vďaka výskumu Heřmana Landsfelda, najväčšieho znalca habánskej kultúry na Slovensku a amatérskeho archeológa, ktorý na košolnianskom Habánskom dvore dlhú dobu realizoval vykopávky, vieme datovať plastiku do obdobia rokov 1810 až 1850. Plastiku teda vyrobil niektorý z pokračovateľov keramikárskeho remesla po zániku košolnianskej novokrsteneckej komunity a mohlo ísť o jedného z posledných tamojších keramikárov,“ doplnil Sládok.
