Zdravotné postihnutie nedovoľuje 27-ročnej Adriane maľovať rukami, a tak svoje pocity prenáša na papier so štetcom v ústach.
Autor TASR
Trenčín 8. apríla (TASR) – Talent na maľovanie Adriany Mišovcovej z Trenčína objavili počas jej štúdia na špeciálnej základnej škole v Bratislave pedagógovia počas ergoterapie.
Odvtedy 27-ročná Adriana maľuje takmer denne. Zdravotné postihnutie jej však nedovoľuje maľovať rukami, a tak svoje pocity prenáša na papier so štetcom v ústach.
„Maľujem už 16 rokov, najradšej temperovými alebo akrylovými farbami. Najradšej maľujem reprodukcie, vianočné a veľkonočné motívy, kvety a krajinu,“ povedala Adriana s tým, že jej diela slúžia predovšetkým pre potešenie blízkych, niekoľko diel poslala aj medzinárodnej organizácii zastrešujúcej ľudí maľujúcich rukami a ústami.
Ako dodala, zúčastnila sa aj niekoľkých medzinárodných workshopov podobne hendikepovaných umelcov v okolitých krajinách, na Slovensku pozná dvoch ľudí maľujúcich nohami. Ústami však u nás maľuje ako jediná. „I keď začiatky neboli ľahké, teraz je pre mňa maľovanie ústami jednoduchšie ako rukou,“ dodala Adriana, ktorá je okrem toho odkázaná na invalidný vozík.
Základnú školu, obchodnú akadémiu i sociálno-právnu nadstavbu absolvovala v špeciálnej škole na Mokrohájskej v Bratislave a teraz je už druhý rok klientkou Domova sociálnych služieb Čistá duša v Trenčíne. Maľovaniu sa venuje predovšetkým doma, kde jej je veľkou oporou a zároveň pomocníkom otec. Zdravotné postihnutie jej napríklad nedovoľuje vytlačiť si farby z tuby na paletu. Jej diela robia radosť aj ostatným kamarátom denného stacionára v Trenčíne, kde je jedinou klientkou bez mentálneho postihnutia.
„Aďka je v našom zariadení prakticky od jeho vzniku. Prišla sem ako jediná vozičkárka, no vniesla k nám také svetielko. Jej maľby sú motiváciou aj pre ostatných klientov domova a okrem toho je veľkou pomocníčkou pre nás a našich terapeutov. Každé slovo, ktoré povie, je zvážené, je takou dušičkou nášho zariadenia,“ ozrejmila riaditeľka DSS Čistá duša Mária Trenčanová.
Adriana nemá na rozdiel od mnohých umelcov cieľ vytvoriť nejaké veľké životné umelecké dielo. Ako povedala, maľovanie prináša radosť predovšetkým jej samotnej a poteší ju, ak sa jej maľby páčia aj iným ľuďom. Aj počas tejto Veľkej noci budú jej maľby robiť radosť nielen u nich doma, ale aj klientom domova sociálnych služieb.
Odvtedy 27-ročná Adriana maľuje takmer denne. Zdravotné postihnutie jej však nedovoľuje maľovať rukami, a tak svoje pocity prenáša na papier so štetcom v ústach.
„Maľujem už 16 rokov, najradšej temperovými alebo akrylovými farbami. Najradšej maľujem reprodukcie, vianočné a veľkonočné motívy, kvety a krajinu,“ povedala Adriana s tým, že jej diela slúžia predovšetkým pre potešenie blízkych, niekoľko diel poslala aj medzinárodnej organizácii zastrešujúcej ľudí maľujúcich rukami a ústami.
Ako dodala, zúčastnila sa aj niekoľkých medzinárodných workshopov podobne hendikepovaných umelcov v okolitých krajinách, na Slovensku pozná dvoch ľudí maľujúcich nohami. Ústami však u nás maľuje ako jediná. „I keď začiatky neboli ľahké, teraz je pre mňa maľovanie ústami jednoduchšie ako rukou,“ dodala Adriana, ktorá je okrem toho odkázaná na invalidný vozík.
Základnú školu, obchodnú akadémiu i sociálno-právnu nadstavbu absolvovala v špeciálnej škole na Mokrohájskej v Bratislave a teraz je už druhý rok klientkou Domova sociálnych služieb Čistá duša v Trenčíne. Maľovaniu sa venuje predovšetkým doma, kde jej je veľkou oporou a zároveň pomocníkom otec. Zdravotné postihnutie jej napríklad nedovoľuje vytlačiť si farby z tuby na paletu. Jej diela robia radosť aj ostatným kamarátom denného stacionára v Trenčíne, kde je jedinou klientkou bez mentálneho postihnutia.
„Aďka je v našom zariadení prakticky od jeho vzniku. Prišla sem ako jediná vozičkárka, no vniesla k nám také svetielko. Jej maľby sú motiváciou aj pre ostatných klientov domova a okrem toho je veľkou pomocníčkou pre nás a našich terapeutov. Každé slovo, ktoré povie, je zvážené, je takou dušičkou nášho zariadenia,“ ozrejmila riaditeľka DSS Čistá duša Mária Trenčanová.
Adriana nemá na rozdiel od mnohých umelcov cieľ vytvoriť nejaké veľké životné umelecké dielo. Ako povedala, maľovanie prináša radosť predovšetkým jej samotnej a poteší ju, ak sa jej maľby páčia aj iným ľuďom. Aj počas tejto Veľkej noci budú jej maľby robiť radosť nielen u nich doma, ale aj klientom domova sociálnych služieb.