< sekcia Regióny

VIDEO: Vysokoškolákom sa začal nový akademický rok

Slávnostné otvorenie akademického roka 2016/2017 na UPJŠ v Aule Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach 19. septembra 2016. Na snímke v popredí rektor UPJŠ Pavol Sovák. Foto: TASR/František Iván

Akademický rok otvorila aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá zatiaľ stále nemá výsledok Akreditačnej komisie. Vlani ju nezaradila medzi univerzitné vysoké školy.


Košice 19. septembra (TASR) – Nový akademický rok dnes slávnostne otvorili na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Univerzita aktuálne ponúka vysokoškolské vzdelanie vo viac ako 200 študijných programoch, celkový počet študentov je 7100.

Do prvého ročníka na bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni nastupuje takmer 2400 prvákov. Dobrou správou podľa rektora UPJŠ Pavla Sováka je, že ide o narastajúce číslo. Na univerzite privítal aj zahraničných študentov, vrátane prvých takmer 50 študentov z Ukrajiny.

"Medzi naše hlavné priority v oblasti vzdelávania pre tento akademický rok patrí rozvoj kariérneho poradenstva, skvalitnenie e-vzdelávania či podpora excelentných študentov pri zapojení sa do menších projektov, napríklad pomocných vedeckých síl," povedal rektor v príhovore. Univerzita chce pokračovať aj v prijímaní opatrení na zlepšenie uplatnenia absolventov na trhu práce. "Chceme tiež využiť potenciál Centra celoživotného vzdelávania a projektovej podpory na rozvoj inovatívneho vzdelávania," konštatoval Sovák.

Vo vedecko-výskumnej činnosti patrí k strategickým cieľom pre najbližšie obdobie obsahové a organizačné splnenie zámerov univerzitných parkov. "Som rád, že cítim podporu osobností našej alma mater i správnej rady integrovať tento potenciál a potenciál vedecko-výskumného centra Slovenskej akadémie vied (SAV) do výskumného ústavu UPJŠ, ktorý by bol pod zatiaľ pracovným názvom Ústav interdisciplinárneho výskumu, inovácií, aplikácií v biomedicíne, informatike a progresívnych materiáloch v organizačnej štruktúre po boku fakúlt v súlade s ustanoveniami zákona o vysokých školách," povedal. Úlohou centra by bolo zvýšenie úspešnosti projektov, vytváranie podmienok na efektívny transfer a inovácie, ako aj zvýraznenie excelentnosti UPJŠ.

Súčasťou ceremoniálu bolo odovzdanie Cien rektora UPJŠ za významný prínos učiteľov a vedeckých pracovníkov univerzity v oblasti vedy a výskumu. Ceny získali Peter Kollár z Prírodovedeckej fakulty, ktorý sa venuje magnetizmu a magnetickým materiálom, a Lívia Körtvélyessy z Katedry anglistiky a ameristiky Filozofickej fakulty.

V rámci UPJŠ na Prírodovedeckej fakulte dnes ráno slávnostne otvorili priestory časti univerzitného vedeckého parku TECHNICOM. Popoludní v areáli UPJŠ na Moyzesovej ulici slávnostne otvoria zrekonštruovanú budovu bývalej Krajskej detskej nemocnice nazvanú po starogréckom filozofovi Platónovi. Budova Platón bude slúžiť zamestnancom a študentom Filozofickej fakulty UPJŠ.

Na snímke budova Filozofickej fakulty a fakulty Prírodných vied Univerzity Mateja Bela počas otvorenia nového akademického roka 2016 - 2017. Banská Bystrica, 19. september 2016.
Foto: TASR/Branislav Račko

Univerzita Mateja Bela stále nepozná výsledok akreditácie

Banská Bystrica 19. septembra (TASR) – V aule Beliana Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici otvorili dnes nový, jubilejný 25. akademický rok. UMB so šiestimi fakultami a takmer 8000 študentmi zatiaľ stále nemá výsledok Akreditačnej komisie, ktorá ju vlani nezaradila medzi univerzitné vysoké školy.

"Bol som presvedčený, že do dnešného dňa ho už budeme poznať. Žiaľ, Akreditačná komisia si v tomto smere dáva načas. Takže ten pozitívny výsledok, pretože iný nepripúšťam, v tejto chvíli ešte nemôžem ohlásiť," konštatoval rektor UMB Vladimír Hiadlovský s tým, že už v máji tohto roka zaslali Akreditačnej komisii správu o prijatých opatreniach, ktoré majú napraviť súčasný stav a zaradiť UMB medzi univerzitné vysoké školy.

Ako priblížil, po zverejnení výsledkov komplexnej akreditácie sa v auguste 2015 dostala ich univerzita do nepopulárnej skupiny nezaradených univerzít.

"Primárnym cieľom komplexnej akreditácie bolo zhodnotiť úroveň výskumnej činnosti na univerzitách. Na to boli stanovené tri kritériá. To prvé úplne komplexné, ktoré hodnotí až do hĺbky čriev univerzity výskumnú činnosť, sme splnili na necelých 95 percent. Z môjho pohľadu to bolo hodnotené vysoko pozitívne. Potom boli ešte dve doplnkové kritériá, medzi nimi aj výskumná úroveň študentov a absolventov doktorandského štúdia. Teda, ako kvalitne sa naši doktorandi v rámci svojho pôsobenia počas štúdia zameriavali na vedeckú činnosť. Za každého doktoranda bolo potrebné vykázať najkvalitnejší výstup. S týmto UMB mala hraničný problém. Z celkového počtu niekoľko sto doktorandov za hodnotené obdobie rokov 2008 až 2013 nám na to, aby sme splnili toto kritérium, chýbalo asi päť výstupov," vysvetlil rektor.

Uplynulý akademický rok mal preto na UMB prívlastok i príchuť akreditačnú. Podľa platnej legislatívy univerzita má totiž rok na to, aby skutočnosti, ktoré jej boli vyčítané, napravila.

"Naše nápravné opatrenia majú svoj kvalitatívny rozmer a z môjho pohľadu sa urobilo veľa v tých oblastiach, ktoré nám boli vyčítané. Naša správa Akreditačnej komisii má dve časti, jedna je kvantitatívne bilancovanie toho, akým spôsobom sme to, čo nám vyčítali, napravili v rámci legislatívneho priestoru a druhá časť sú práve kvalitatívne opatrenia," uviedol Hiadlovský.

Téma akreditácie rezonovala aj v jeho príhovore počas slávnostného otvorenia akademického roka 2016/2017.

UMB si uvedomuje svoj priestor nielen v rámci vysokoškolskej sústavy, ale aj svoj význam v rámci regiónu. "Pôsobíme v Banskej Bystrici a s mestom, ktoré od budúceho roka ponesie titul Európske mesto športu 2017, máme veľmi dobrú spoluprácu," dodal Hiadlovský.

Podľa rektora UMB bola vysoko aktívna už v čase, keď sa mesto ešte len uchádzalo o kandidatúru. Ich ľudia a študenti pomáhali s prípravnými prácami. Rovnako ako mesto i univerzita je hrdá na zisk titulu a v tejto oblasti sa chce ďalej angažovať.

Aj STU v Bratislave otvorila nový akademický rok

Akademický rok 2016/2017 dnes slávnostným zasadnutím akademickej obce otvorila Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave. Podľa predbežných údajov, keďže na niektorých fakultách ešte nebol ukončený zápis, by na nej malo začať študovať okolo 13.000 študentov. Najväčší záujem je o štúdium informatiky a informačných technológií, ale aj o štúdium chémie a potravinárskej technológie. TASR o tom informovala manažérka pre komunikáciu STU Andrea Settey Hajdúchová.

Aktuálny akademický rok otvoril rektor STU Robert Redhammer. V príhovore okrem iného vyzdvihol, že v uplynulom roku sa STU podarilo dokončiť projekty Univerzitných vedeckých parkov, ktoré prinášajú výsledky a aj vďaka novému špičkovému vybaveniu laboratórií sú vedci STU partnermi už vo viac ako 12 kľúčových európskych projektov Horizont 2020. "Veda musí stáť na mladých ľuďoch, našou povinnosťou je rozvíjať talent nadaných mladých ľudí. Na STU máme program ich podpory – každoročne podporíme projekty viac ako stovky mladých vedcov, tento rok sme rozšírili podporu na tímové projekty, kde sme rozdelili viac ako 35.000 eur na sedem projektov, podporujeme postdoktorandské projekty a finančne motivujeme vedcov publikovať v najprestížnejších vedeckých časopisoch," povedal rektor.
Areál Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v popredí fakulta architektúry.
Foto: TASR/Štefan Puškáš

Zároveň pripomenul, že škola si koncom tohto akademického roka pripomenie 80. výročie právoplatnosti rozhodnutia o jej zriadení, ktoré pochádza z 25. júna 1937. "To však nie je začiatok technického vzdelávania na Slovensku, hlásime sa k odkazu Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde boli pred viac ako 250 rokmi položené základy vzdelávania prepojeného s praxou a postavené na experimentoch, do ktorých sa zapájali študenti," dodal Redhammer.

Predseda Akademického senátu Ján Híveš upozornil, že prváci sú výsledkom deforiem vzdelávacieho systému. Výsledky dobrovoľných testov z matematiky podľa neho ukazujú, že prichádzajúci absolventi si nedokážu poradiť s jednoduchými úlohami z matematiky, čo má byť dôsledkom neschopnosti porozumieť textu. "Matematika nie je len o výpočtoch, je o spôsobe myslenia, ktorý je dôležitý nielen pre absolventov technických smerov," myslí si Híveš. V tejto súvislosti pripomenul, že na situáciu by mali reagovať vysoké školy, a to buď predĺžením bakalárskeho štúdia na štyri roky, alebo doučovaním na špeciálnych seminároch. Popri tom vyzval na znovuzavedenie maturity z matematiky.

O tom, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravuje národný program vysokoškolského vzdelávania, hovoril generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva Jozef Jurkovič, ktorý zároveň vyzval na diskusiu.