Nitra 21. júna (TASR) - Slovenskí archeológovia vstupujú do hlavnej časti letnej výskumnej sezóny s viacerými rozsiahlymi projektmi. Ako uviedol riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Matej Ruttkay v rozhovore pre TASR TV, popri záchranných výskumoch na veľkých stavbách sa budú venovať aj vedeckým výskumom zameraným na poznanie najstarších dejín Slovenska. Medzi najvýznamnejšie lokality patria Šurany, obchvat Šale, viaceré hrady či paleolitické náleziská.

Podľa Ruttkaya patria k najväčším aktuálnym výskumom práce v pripravovanom priemyselnom parku v Šuranoch. Archeológovia tam skúmajú približne 100 hektárov územia a odkrývajú nálezy od doby bronzovej až po včasný stredovek. „Na naše prekvapenie sa tam objavilo niekoľko pohrebísk a sídlisk. Mimoriadne významné sú nálezy zo 7. a 8. storočia, teda z obdobia Avarského kaganátu a slovanského osídlenia. Máme tam sídlisko s rozlohou až päť hektárov spolu s pohrebiskami, čo je na naše pomery výnimočné,“ uviedol Ruttkay.

Výskum odhalil aj unikátnu lokalitu, kde sa na jednom mieste nachádzajú pohrebiská z troch rôznych období - zo staršej doby bronzovej, keltského obdobia a zo 7. až 8. storočia. Archeológovia na lokalite objavili aj hrnčiarske pece podobné tým, ktoré boli doteraz známe najmä z Nitry. Pozornosť vzbudil aj nedávny nález mamutieho kla starého približne 12.000 rokov. „Lokalita v Šuranoch ešte skrýva ďalšie významné objavy. Pripravujeme prezentáciu jedného exkluzívneho náleziska z čias cisára Marka Aurélia, ktoré možno označiť za senzáciu a nález európskeho významu,“ avizoval Ruttkay.

Významné nálezy priniesol aj archeologický výskum na trase obchvatu Šale. Odborníci tam odkryli pohrebiská zo staršej doby bronzovej, keltské sídliská aj pohrebisko z 10. a 11. storočia. Podľa Ruttkaya však väčšina práce archeológov začína až po ukončení terénnych výskumov. Nasledujú totiž analýzy, dokumentácia a spracovanie nálezov.

Dôležitou súčasťou súčasnej archeológie sú moderné technológie. Archeológovia využívajú leteckú prospekciu, lidarové skenovanie krajiny, genetické analýzy či izotopové metódy. Tie umožňujú zisťovať pôvod obyvateľov, ich rodinné vzťahy, stravovanie, zdravotný stav alebo migráciu. „Dnes vieme z kostí rekonštruovať starobylú DNA. Dokážeme identifikovať rodinné väzby, pohyb obyvateľstva či výskyt chorôb, ako boli salmonelóza alebo takzvaný Justiniánsky mor. To sú možnosti, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné,“ skonštatoval Ruttkay.

Počas leta budú pokračovať aj viaceré vedecké výskumy. Archeológovia sa vrátia na neolitickú lokalitu Lehemby neďaleko Vrábel, kde skúmajú záhadné nálezy ľudských pozostatkov v priekopách sídliska. Ďalší interdisciplinárny výskum sa uskutoční v paleolitickej lokalite Čertova pec. Letné školy archeológie sa budú konať aj v rímskom tábore v Iža a na veľkomoravskom hradisku Bojná.

Archeologický ústav SAV sa zároveň podieľa aj na zahraničných projektoch. Jedným z nich je napríklad ostrov Failaka v Kuvajte, kde vedci skúmajú nestoriánsku osady Al-Qusur zo 7. až z 8. storočia. V Chorvátsku sa zasa slovenskí odborníci podieľajú na výskume neskoroantického prístavu na ostrove Mljet.