Banská Bystrica 31. januára (TASR) – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) vyzýva Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby garantovalo, že v dôsledku implementácie reformy nemocničnej siete nedôjde od januára 2024 k redukcii výkonov a rušeniu programov v jednotlivých nemocniciach. Na tlačovej konferencii to v utorok uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter.

"Vyzývam ministra zdravotníctva, aby do 31. marca garantoval a podmienečne umožnil všetky výkony, ktoré sú dnes vykonávané v jednotlivých nemocniciach, aby boli vykonávané aj od 1. januára 2024. Aby dal verejné vyhlásenie, že žiadna nemocnica nepríde o žiadne výkony a aby dal lekárom istotu, že tieto programy sa nebudú redukovať až dovtedy, kým ministerstvo nepostaví na nohy ambulantný sektor a nepripraví kapacity v spádových nemocniciach, kde potom pacienti budú môcť byť liečení," vyhlásil Lunter.

Predseda BBSK skonštatoval, že vedenie kraja, zástupcovia samospráv, riaditelia nemocníc či samotní lekári sa nedelia na zástupcov a odporcov reformy nemocničnej siete, implementácia reformy však podľa jeho slov vyvoláva vo verejnosti i u lekárov pocit neistoty. "Všetci chceme lepšie zdravotníctvo a vnímame, že určité zmeny sa musia vykonať. S čím však máme problém, je proces, akým spôsobom táto reforma prebieha," uviedol Lunter.

BBSK vidí ako problematické zaradenie nemocníc v Brezne, Veľkom Krtíši, Revúcej a Žiari nad Hronom medzi nemocnice prvej úrovne. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti na súčasnej úrovni by mali naďalej zabezpečiť doplnkové programy, o ktoré môžu nemocnice žiadať. Kraj však kritizuje, že do dnešného dňa nie sú zverejnené materiálne a technické štandardy, ktoré majú jednotlivé nemocnice spĺňať. Problémom je podľa BBSK aj to, že rezort zdravotníctva robí reformu nemocničnej siete bez prvotnej revitalizácie ambulantného sektora.

Predsedníčka komisie zdravotníctva Zastupiteľstva BBSK Andrea Baníková pripomenula, že v kraji chýba alarmujúci počet lekárov. Predchádzajúca reforma nemocníc podľa jej slov v minulosti viedla k rušeniu infekčných, očných či kožných oddelení, čo v regiónoch spôsobilo nedostatok špecialistov v týchto odboroch. "Ak sa stane to, že v kraji budeme mať tri alebo štyri nemocnice v prvej kategórie, kde budú chýbať základné oddelenia, dostaneme sa ešte do horšej priepasti," uviedla Baníková.

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo koncom roka 2022 základnú kostru novej nemocničnej siete. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

Rezort zdravotníctva v reakcii na vyjadrenia Luntera pre TASR uviedol, že so zástupcami nemocníc naďalej rokuje a analytici ministerstva prídu do Banskobystrického kraja aj osobne. Pripomenul tiež, že číslo úrovne jednotlivých nemocníc v rámci podmienenej kategorizácie neposkytuje celú informáciu o tom, aké výkony a programy sa budú v nemocnici poskytovať a aj nemocnice prvej úrovne budú môcť realizovať široké spektrum programov vyššej úrovne. Ministerstvo tiež dodalo, že všetky podmienky vrátane materiálno-technického zabezpečenia sú transparentne zverejnené vo vyhláške.

"V žiadnom prípade nie je zmyslom reformy nemocníc zatvárať dobre fungujúce oddelenia. Práve naopak, cieľom kategorizácie je stabilizovať živelné zatváranie oddelení či celých nemocníc. Zároveň platí, že každá nemocnica môže každý rok požiadať o zaradenie do inej úrovne, kategorizácia je totiž živý a otvorený proces," uviedla pre TASR hovorkyňa MZ SR Petra Lániková.