Batizovce 20. apríla (TASR) – Vedenie obce Batizovce v okrese Poprad v minulom roku pristúpilo k búraniu troch nelegálne postavených domov v miestnej osade. Starosta obce Ivan Čičmanec pre TASR potvrdil, že v tomto roku chcú pokračovať v búraní a v pláne majú zrovnať so zemou ďalšie na čierno postavené objekty.

„Potrebujeme to územie očistiť od čiernych stavieb, tlačia nás aj vlastníci pozemkov. Založilo sa tu aj občianske združenie, ktoré by nám malo v tomto pomáhať. Predmetná lokalita sa nachádza za cintorínom, niektoré pozemky tam vlastní aj obec,“ uviedol Čičmanec. Vedenie samosprávy chce docieliť, aby pozemky nevlastnilo niekoľko desiatok ľudí, ale aby s celým územím mohla disponovať obec.

Jeden vlastník podľa starostu totiž dosiahne cieľ skôr, ako 200 vlastníkov. „Chceme dotlačiť štát a Slovenský pozemkový fond, aby vymenili tieto pozemky a pridelili im iné v rámci katastra obce, aby sme my potom mohli tú lokalitu úplne vyčistiť od čiernych stavieb,“ vysvetľuje starosta.

V tomto roku plánujú zbúrať ďalšie tri, možno štyri stavby, celý proces však podľa Čičmanca zdržuje byrokracia. „Čierna stavba vznikne veľmi jednoducho, ale keď ju chcete dať zbúrať, tak to trvá asi rok. Povolenie na tie tri stavby, ktoré sme zbúrali minulý rok, sme vybavovali skoro rok, aby sme mali všetko legislatívne ošetrené a dodržali sme celý postup do bodky,“ zdôraznil Čičmanec.

Dotknutým rodinám, ktorým ich príbytky zbúrali minulý rok, starosta ponúkol možnosť odkúpiť si pozemky pod nimi. Na výzvu však nezareagovala ani jedna. Po zbúraní domov sa ich obyvatelia vrátili k svojim rodinám. „Nech si kúpia pozemok, nech si postavia, tak ako sme si aj my museli. Ja ešte stále splácam pôžičku, ako ďalších milión ľudí na Slovensku,“ konštatoval starosta.

Rómovia tvoria v súčasnosti približne 25 percent obyvateľov obce. Väčšina z nich žije v miestnej osade, v ktorej gro príbytkov je postavených na čierno. Najväčšia výstavba čiernych stavieb v obci začala podľa starostu po roku 1989. Pôvodne tu boli ešte za socializmu legálne postavené dve bytovky a desať rodinných domov pre Rómov, dnes je tu cca 70 chatrčí postavených nelegálne na cudzích pozemkoch.

V lokalite Pánske záhrady môže vyrásť 64 nových domov

Foto: TASR/František Iván

Batizovce 20. apríla (TASR) – Podtatranská obec Batizovce v okrese Poprad sa za posledné roky dosť rozrástla. Jej starosta Ivan Čičmanec tvrdí, že je to kvôli tomu, že do dediny sa začínajú vracať rodáci, ale aj potomkovia rodákov. Stavajú si nové domy alebo opravujú a nadstavujú staré. "Naša obec tým, že vytvára podmienky na ďalšiu výstavbu a opravu starých domov, vlastne nestarne, vekový priemer sa nám drží na rozumnej úrovni. Dôkazom je fakt, že v našej škôlke máme v súčasnosti 59 detí," konštatoval starosta.

Rozvoju obce podľa neho prospieva aj príprava lokality zvanej Pánske záhrady, kde by malo vzniknúť ďalších 64 domov. Tá sa nachádza pri vstupe do obce, v smere zo Svitu, na pravej strane. "Sú tam hotové inžinierske siete, čiže príprava na výstavbu je hotová. Predpokladáme, že keď sa postavia domy na všetkých ponúkaných pozemkoch, tak by sa počet obyvateľov mohol zvýšiť o ďalších 360," dodal Čičmanec.

Momentálne žije v Batizovciach približne 2300 obyvateľov, pričom za posledných desať rokov tu pribudlo asi 300 občanov. S demografickým vývojom obce je starosta veľmi spokojný, teší ho najmä fakt, že sa sem sťahujú mladé rodiny s deťmi.

Obec Batizovce je zaujímavá aj z pohľadu realitného trhu. Majiteľ realitnej kancelárie RK 38 Miroslav Antoška z Popradu tvrdí, že výhodami tohto územia je pomerne jednoduchá dostupnosť do dvoch miest, do Svitu je to z Batizoviec dva kilometre, do Popradu 11 kilometrov, kde je vcelku dobrá zamestnanosť.

"Ďalšou výhodou je nesporne blízka poloha Batizoviec k Vysokým Tatrám a krásny výhľad na hory. Bývanie na dedine je oproti bývaniu v meste výhodnejšie pre obyvateľov, ktorí uprednostňujú pokojnejšie prostredie, bez mestského ruchu, je tu možnosť pestovania v záhradke pri dome a pod.," dodal Antoška.

Ceny pozemkov sa v obci podľa neho pohybujú od 50 do 80 eur za meter štvorcový. Lacnejšie pozemky sa nachádzajú bližšie k diaľnici či inej ceste, kde môže byť väčší hluk, naopak, drahšie tam, kde je pokoj a výhľad na Tatry. "Z pohľadu ceny je výhodnejšie kúpiť si starý dom a ten prerobiť, avšak tam už je vlastník limitovaný nosnými priečkami toho domu. V prípade, že si kúpi holý pozemok, je tam výhoda, že si dom prispôsobí svojim predstavám, to je však už drahšia záležitosť," uzavrel Antoška.

Sociálne služby v miestnom kaštieli v Batizoviach poskytujú už cez 50 rokov

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Batizovce 20. apríla (TASR) – Centrum sociálnych služieb (CSS) Domov pod Tatrami v Batizovciach v popradskom okrese je organizáciou poskytujúcou sociálne služby od júla 2012. Zariadenie má tri organizačné jednotky, a to Domov sociálnych služieb (DSS) v Batizovciach, Útulok a Zariadenie núdzového bývania vo Svite. Tradičnou a zároveň najstaršou organizačnou jednotkou je domov sociálnych služieb, ktorý svoju históriu v poskytovaní sociálnych služieb o ťažko zdravotne postihnutých občanov píše viac ako 50 rokov.

Doteraz bránami zariadenia prešlo už takmer 1300 ľudí a momentálne patrí medzi jedno z najväčších svojho druhu v Prešovskom kraji. Dominantou zariadenia je historický objekt barokového kaštieľa. „Máme tu klientov na celoročný pobyt, ktorí sú ubytovaní v piatich budovách, z ktorých tri čakajú na rozsiahlu rekonštrukciu. Momentálne pracujeme aj na obnove areálu, v súčasnosti sa sústreďujeme na revitalizačné práce anglického parku. Chceme tak zlepšiť, sprístupniť a spríjemniť prostredie pre našich klientov,“ uviedla pre TASR riaditeľka zariadenia Danica Ďuricová.


Kapacita Domova sociálnych služieb v Batizovciach je 160 lôžok, ktoré sú momentálne plne vyťažené. „Naším poslaním je riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu klientov, ktorí nie sú schopní si ju riešiť vlastným pričinením, ani za pomoci rodiny, skupiny, či komunity. Usilujeme sa sprostredkovať im dostatok podnetov pre ich vlastnú sebarealizáciu, k čomu využívame rôzne formy aktivácie formou záujmových krúžkov, kultúrnych, športových i rekreačných aktivít,“ ozrejmila Ďuricová.

V zariadení majú vybudované dielne, v ktorých klienti získavajú základné zručnosti v oblasti keramickej tvorby, práce s drevom a s aranžovaním materiálov. Dlhoročnú tradíciu má dielňa textilnej výroby, kde vyšívajú a háčkujú rôzne prestierania. Veľmi obľúbenou je dielňa domácich prác zameraná na varenie a pečenie rôznych dobrôt. Okrem toho sa tu venujú aj arteterapii a dramatickej terapii.

CSS Domov pod Tatrami sídli v barokovom kaštieli, ktorý dala v roku 1756 postaviť rodina Mariássyovcov. Aj preto sa zariadenie stalo členom združenia Sociálneho turizmu. „Hlavným cieľom je predovšetkým búrať bariéry medzi majoritou a postihnutými občanmi, o ktorých sa staráme v zariadeniach sociálneho charakteru a zároveň sprístupniť historické objekty verejnosti,“ vysvetľuje Ďuricová.

Zároveň chcú prezentovať výsledky práce s klientmi a starostlivosť o pamiatky. Momentálne sú na Spiši do projektu okrem Batizoviec zapojené aj podobné zariadenia v Spišskom Podhradí, Hodkovciach, Spišskom Štvrtku, v Spišskom Hrhove a tiež Stredná odborná škola v Bijacovciach. V Batizovciach by okrem iného chceli vytvoriť dve expozície, z ktorých jedna by bola venovaná rodine Mariássyovcov a druhá histórii zariadenia.

Návštevníci i umelci tvrdia, že z Batizoviec je najkrajší výhľad na Tatry

Batizovce 20. apríla (TASR) – Podtatranská obec Batizovce v popradskom okrese sa rozprestiera na južnom úpätí Vysokých Tatier a je charakteristická výhľadom na panorámu slovenských veľhôr. V súčasnosti má približne 2300 obyvateľov a prvá písomná zmienka o obci je z roku 1264, pričom miestny rímskokatolícky kostol bol postavený ešte o čosi skôr.

Obec v 16. storočí vlastnila rodina Mariássyovcov, ktorá sa zaslúžila aj o najväčší rozmach dediny. Obyvatelia sa tu v minulosti zaoberali najmä poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel či tkaním ľanového plátna. Za najhoršie obdobie v obci považujú roky 1889 a 1890, kedy tu vlna požiarov zničila 80 hospodárskych budov a 24 domov.


Dnes sa táto dedina stále viac a viac rozvíja, o čom svedčí aj fakt, že za posledných desať rokov tu stúpol počet obyvateľov o približne 300. Je predpoklad, že ľudí bude ešte pribúdať, keďže je v obci všetko pripravené na výstavbu 64 nových domov. Miestni obyvatelia sú hrdí aj na svoje tradície, ktoré sa usilujú prostredníctvom rôznych kultúrnych aktivít prezentovať.

Ročne sa tu koná približne 20 rôznorodých podujatí, pričom medzi najznámejšie patrí veľkonočná akcia Gúľaj sa vajíčko na kvetnú nedeľu. Na sviatok Troch kráľov zase miestni zástupcovia Matice slovenskej organizujú Kúdelnú izbu a novým podujatím je od minulého roka aj júnová súťaž vo varení tradičných piroh. Stále živou tradíciou je aj chodenie so straškom vždy na posledný fašiang.

„Tým, že poloha Batizoviec je taká aká je, že sme vlastne prístupová cesta do Tatier, tak najkrajší výhľad na ne je práve z našej obce. To potvrdili nielen mnohí návštevníci, ale aj umelci. Veľa obrazov Tatier totiž vzniká z lúk, ktoré sú nad Batizovcami, resp. medzi Gerlachovom a Batizovcami, pretože tam je krásne rozvinutá tá panoráma Tatier,“ upozornil starosta obce Ivan Čičmanec.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Medzi najznámejšie historické pamiatky tu patrí už spomínaný rímskokatolícky kostol všetkých svätých z prvej polovice 13. storočia. „V roku 1967 boli v interiéri tohto kostola objavené aj neskororománske fresky,“ zdôraznil starosta. Kostol bol barokizovaný v rokoch 1764 až 1767, hlavný ambitový rokokový oltár Panny Márie a bočný oltár sv. Jozefa a sv. Dizmasa pochádzajú z roku 1776.




Ďalšou pamiatkou je zrekonštruovaný barokový kaštieľ, ktorý je bývalým sídlom rodiny Mariássyovcov. Postaviť ho dal v roku 1756 František Mariássy so svojou manželkou, začiatkom 20. storočia ho však rodina predala. Koncom 60.-tych rokov minulého storočia sa tu postupne začala písať história sociálnej starostlivosti, dnes kaštieľ ako aj hospodárska budova slúži pre Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami.

V okolí obce je veľké množstvo cyklotrás, ktoré občania využívajú najmä v teplejších mesiacoch, v zime sa zase menia na trate pre bežeckých lyžiarov. „Pri príležitosti oslavy dňa detí sa u nás koná Júnová cykloparáda, kedy sa všetci vozíme na bicykloch, je to taká milá akcia, minulý rok sa na nej zúčastnilo niekoľko desiatok rodín,“ dodáva Čičmanec. Tradičný je podľa neho aj spoločný výstup Batizovčanov na Batizovské pleso vo Vysokých Tatrách.

Manželia Pastrnákovci sa snažia zachovávať miestne tradície

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Batizovce 20. apríla (TASR) – Manželia Pastrnákovci z obce Batizovce v Popradskom okrese sa snažia zachovávať miestne tradície. Milan Pastrnák je posledným obyvateľom, ktorý vyškrabáva veľkonočné vajíčka tradičným batizovským spôsobom. "Batizovské vajíčka sú výnimočné tým, že na každom musí byť srdce, v ktorom je odkaz pre kúpača. Či už je to otec, manžel, frajer, syn či krstné decko," vysvetlil Pastrnák.

Toto veľkonočné vajíčko malo podľa neho svoju funkciu a tradícia jeho vyškrabávania má už okolo 200 rokov. Milan Pastrnák sa to naučil od svojej starej mamy, ktorú to naučila zas jej stará mama. "Ja to učím svojho desaťročného vnuka Gabka, vie to už robiť tak, aby mu neprasklo vajíčko, vie urobiť už aj srdce, ornamenty, snaží sa. Ja ho beriem všade so sebou, kde túto našu tradíciu predvádzame," dodal.

Vajíčko sa vyškrabávalo trojhranným pilníkom zaostreným do špica. Dnes to už miestni robia napr. menšou brúskou, čo však podľa Pastrnáka nie je originálne. Niekedy sa vajíčko uvarilo natvrdo a potom sa farbilo, neskôr však mohlo prasknúť, keď sa zle uvarilo a smrdelo. Dnes sa ornamenty vyškrabávajú na prázdne vajíčko, Pastrnák väčšinou používa husacie vajcia, ktoré sú stále biele. Medzi raritné vajíčka, ktoré sa mu podarilo vyškrabať, zaradil napr. bocianie, ktoré vypadlo z hniezda.

Pastrnákova manželka Oľga sa zase venuje záchrane starých batizovských krojov. Doma ich majú niekoľko desiatok, sú tu aj také, ktoré už ľudia chceli vyhodiť, niektoré zdedila a zopár jej miestni podarovali. "Batizovský kroj je pestrý, má krásne živé farby, na každý čas je iný. Sú sviatočné kroje, kostolné, smútočné, svadobné, pracovné a pod. Súčasťou kroja boli aj rôzne šatky, ozdoby na hlavu, či mašle," priblížila Pastrnáková, ktorú obnova starých batizovských krojov veľmi baví aj napriek tomu, že pochádza zo Štrby.


Venuje sa tomu už dlhé roky a svoju záľubu prenáša aj na svoje dcéry. Veľmi ju však mrzí, že miestne ženy sa už nechcú do krojov obliekať a tvrdia, že v nich nie sú také pekné. "Naše staré mamy sa vždy obliekli do kroja, či boli pekné, alebo nie. Som už asi jedna z posledných, ktorá sa do kroja oblečiem, aj keď som už staršia," konštatovala Pastrnáková.

Teší ju však fakt, že k tradíciám začínajú "privoniavať" mladí ľudia. Spoločne s manželom každoročne organizujú tradičnú kúdeľnú izbu. Ide o podujatie plné piesní, tancov, pohybu, ľudskej vravy, pohostinstva a stretnutí. "Pritiahli sme sem dosť veľa mladých ľudí, obliekli sme ich do krojov a zapáčilo sa im to. Naučili sa dokonca priasť, čo doteraz nikdy nerobili. Toto ma veľmi teší, že tu s manželom po nás niečo zostane," uzavrela Pastrnáková.