Partizánske 10. mája (TASR) - Pôvodne zanedbaný priestor na Škultétyho ulici v Partizánskom zmenili dobrovoľníci na miesto stretávania sa komunít so stromami, zeleňou, kvetmi i vzdelávacími prvkami. Baťoviansku záhradu otvorili pôvodne dve občianske združenia, dnes sa o ňu stará občianske združenie Skrášľovací spolok Partizánske. Záhrada, ktorá v sebe nesie i odkaz Baťu, nie je jeho prvým počinom, dobrovoľníci prišli i s iniciatívou Zakoreňuj sa v Partizánskom. Obyvatelia v nej realizujú výsadbu listnatých stromov na verejných plochách baťovským spôsobom.

Miriam Mikovú zo Skrášľovacieho spolku Partizánske sprevádza zeleň celý jej život, od detstva vyrastala v záhradných priestoroch. Po presťahovaní z Bratislavy domov do Partizánskeho odporučila pozemok pre miestnu cirkevnú školu. Tá ho mala niekoľko rokov v prenájme a keď ho vrátila mestu, neskôr ho prevzali združenia, ktoré ho začali pretvárať na Baťoviansku záhradu.

„Naše občianske združenie má od začiatku tento priestor vytvoriť na pamiatku toho, že o Baťovanoch hovoríme ako o meste v záhradách. Aj tento priestor bol od začiatku riešený ako záhradný priestor, počas socializmu slúžil na oddych a hru detí, ale chýbala tu zeleň,“ spomenula Miková.

Keď združenia prevzali pozemok, nachádzali sa tam dva listnaté stromy a tri borievky. Dobrovoľníci začali s prácami na pozemku na jeseň 2019, prvú výsadbu realizovali symbolicky 17. novembra 2019 a prvé reálne výkopy na jar 2020. O dva roky neskôr záhradu sprístupnili verejnosti. „Za šesť rokov sa podarilo vďaka rôznym donorom a grantom tento priestor pretvoriť tak, že tu máme v súčasnosti viac ako 40 ovocných a okrasných stromov, desiatky kríkov a trvaliek,“ priblížila Miková.

Záhrada je rozdelená na viacero zón, skladá sa zo vstupnej časti s triedením odpadu a informáciami, okrasnej časti, piknikovej plochy Tomáša Baťu, pumptracku, vrchu radosti na hry detí, ako i vzdelávacej časti s učebňou či pocitovým chodníkom.

Baťovianska záhrada nie je len miestom oddychu, dobrovoľníci tam robia rôzne aktivity, zameriavajú sa v prvom rade na kultúru pre deti, nosnými podujatiami sú detské kultúrne leto a deň otvorených parkov a záhrad. „Tento rok pribudnú ďalšie aktivity, spolupracujeme s Fabrikou 61. Chceme vytvoriť zo starých kúrenárskych trubiek z fabrickej budovy galériu pre rôzne výstavy,“ avizovala Miková.

Myšlienku vytvoriť záhradu ocenila Michaela z občianskeho združenia Fabrika umenia. Kedysi holá lúka, o ktorej nikto nevedel, podľa nej vďaka dobrovoľníkom rozkvitla, ožila, stala sa i informačno-turistickým bodom, kde sa ľudia môžu stretnúť s baťovskou kultúrou.

Miková chcela podľa svojich slov zanechať niečo pre deti, vytvoriť im priestor, kde sa môžu preháňať tak ako ich rodičia, rovnako chcela vytvoriť miesto pre seba. „Uvedomujem si, aj so štúdiom baťovstva a myšlienok Tomáša Baťu, že zeleň je psychologický moment pre človeka, dáva mu vnútornú silu robiť veci inovatívne. Zamerala som sa na zeleň, lebo ma to veľmi napĺňa,“ dodala.

Prvá Baťovianska záhrada dostane tento rok pomyselnú dvojičku, už vyrastá v areáli bývalých závodov pri Fabrike 61.