Banská Štiavnica 1. septembra (TASR) - Už asi 1000 historických artefaktov získalo od roku 2005 Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici do svojich zbierok prostredníctvom vlastného podujatia Haraburdy alebo bazár (ne)potrebných vecí. Boli medzi nimi aj vzácne predmety, súvisiace s baníckou históriou, ale tiež ojedinelé výrobky miestnych umelcov a remeselníkov, ktoré pripomínali niekdajší život v meste.

"Skutočne vzácne veci prinášali na burzu ľudia najmä v jej počiatkoch. Veľká časť z nich sa stala zbierkovými predmetmi Slovenského banského múzea. Všetky pri tom mali vysokú historickú a dokumentačnú hodnotou," uviedla pre TASR Anna Ďuricová z Centra marketingu, komunikácií a zelených inovácií SBM.

Medzi prinesenými boli napríklad vzácne banícke uniformy a čiapky z konca 19. a zo začiatku 20. storočia, banícke lampy, lekárnické predmety, tiež výrobky závodu Sandrik v Hodruši-Hámroch, ale tiež ľudové odevy, výšivky, či sto rokov staré, ručne vyrábané stoličky z domov štiavnických baníkov.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Podľa Ďuricovej Banská Štiavnica ako starobylé mesto, dýchajúce banskou históriou, ťažbou vzácnych kovov, ale tiež ojedinelou architektúrou a netradičnou remeselnou výrobou, malo a ešte stále má predpoklady na to, aby potomkom starousadlíkov cez pavlače a pivnice domov odkrývala svoje tajomstvá.

S myšlienkou organizovať Haraburdy alebo bazár (ne)potrebných vecí prišla Ďuricová spolu s kolegom Michalom Pálkom. Miesto pre ponuku a predaj sa našlo v Dielničke Kammerhofu SBM. "Celé to vzniklo z nášho osobného nadšenia. Radi sme totiž zachraňovali staré, ale pre nás pekné veci," konštatovala.

Podnietil ich k tomu aj objav vreca s dedinskými krojmi na jednom smetisku. "Takéto a podobné veci sme chceli zachraňovať a posúvať ďalej ľuďom, ktorí si staré a pre niektorých ľudí nepotrebné veci vážia a ktorí ich vedia znovu zhodnotiť a použiť," uviedla ďalej.

Predmety, ktoré ľudia do bazára nosia každý rok, vždy v polovici augusta, nepochádzajú len z Banskej Štiavnice, ale prakticky z celého okresu i širšieho okolia. "Máme stálych dodávateľov napríklad zo Sklených Teplíc, z Prenčova či Pukanca," vymenovala.

"Predmety k nám prinášajú ľudia väčšinou vtedy, keď zdedia domy či byty a tieto veci pokladajú za nepotrebné a chcú sa ich zbaviť, ale nechcú ich len tak vyhodiť," priblížila. "Často sa stane, že veci nám darujú, väčšinou ich ale ponúknu na predaj za veľmi nízku cenu. Zisk z predaja potom múzeum použije na zakúpenie predmetov do svojho archívu," dodala.

Naopak, kupovať chodia záujemcovia takmer z celého Slovenska. "Chodia najmä chalupári, alebo mladé rodiny s citom pre históriu, ale tiež návštevníci mesta, ktorí sem zavítajú len náhodne. Ľudia si nákupom týchto predmetov často pripomínajú svoju mladosť, oživujú spomienky na rodičov a starých rodičov. Ide aj o akúsi edukačnú záležitosť, keď rodičia vysvetľujú svojim deťom, čo ten ktorý predmet znamená a na čo slúžil," uzatvorila Ďuricová.