< sekcia Regióny

Legendy v obci Bíňa spomínajú cisárov, kráľov, zázraky i Avarov

Obec Bíňa leží na dolnom toku Hrona v okrese Nové Zámky. Pôvodne šlo o dve dediny, Malú a Veľkú Bíňu, ktoré sa na prelome 18. a 19. storočia spojili a vznikla obec Bíňa. V súčasnosti má 1482 obyvateľov. Z nich je takmer 90 percent maďarskej národnosti, viac ako deväť percent je slovenskej národnosti a malé zastúpenie tu majú aj obyvatelia rómskej, českej a nemeckej národnosti. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Viaceré legendy sa týkajú mohutného opevnenia Bíne, ktoré je dodnes menšou záhadou aj pre súčasných archeológov.

Bíňa 15. júna (TASR) - Obec Bíňa leží na dolnom toku Hrona v okrese Nové Zámky. Pôvodne šlo o dve dediny, Malú a Veľkú Bíňu, ktoré sa na prelome 18. a 19. storočia spojili a vznikla obec Bíňa. V súčasnosti má 1482 obyvateľov. Z nich je takmer 90 percent maďarskej národnosti, viac ako deväť percent je slovenskej národnosti a malé zastúpenie tu majú aj obyvatelia rómskej, českej a nemeckej národnosti.

V dávnej i bližšej minulosti bola obec viackrát ťažko postihnutá rôznymi vojnovými udalosťami. Počas tureckých vojen ju takmer zrovnali so zemou Turci, neskôr ju plienili poľské vojská. Cez druhú svetovú vojnu zasa trpela počas niekoľkomesačných ťažkých bojov na Hrone. V súčasnosti sa Bíni darí dobre a postupne sa rozvíja. Zdôraznila to jej starostka Eva Čákváriová. „Máme za sebou vlaňajší úspešných rok, darí sa nám získavať financie z fondov Európskej únie (EÚ). Dokončili sme viaceré projekty a pripravujeme nové,“ hovorí Čákváriová.

Ako pripomína, v Bíni sa v posledných rokoch málo investovalo do opráv a zveľadenia obecného majetku, ktorý postupne začal chátrať. Rozvojové projekty sú preto podľa starostky veľmi dôležité. Vlani sa obci podarilo zrekonštruovať budovu, v ktorej sídli obecný úrad, kultúrny dom a pošta. Za 317.000 eur sa podarilo vymeniť okná, podlahy, a kúrenie. Okrem toho sa zateplila a opravila fasáda budovy. „Na tento projekt sme získali 208.000 eur z fondov EÚ a zvyšok bolo naše vlastné spolufinancovanie. Menšiu čiastku nám preplatí aj Slovenská pošta,“ vysvetlila Čákváriová.

Tento rok sa obec púšťa do veľkého projektu za takmer 800.000 eur. Za obecným úradom vznikne zberný dvor, ktorý bude slúžiť na separovanie odpadu z Bíne a neskôr aj z iných obcí. Zmluva s Ministerstvom životného prostredia SR o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je už podpísaná a do konca septembra má byť zberný dvor hotový.

„Momentálne sa usilujeme hľadať peniaze aj na rekonštrukciu našej materskej školy, ktorá bola postavená v roku 1981 a už potrebuje opravu. Projekt na rekonštrukciu sme aj so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok vypracovali a podali, ale doteraz nemáme žiadnu odpoveď. Máme naplánované aj ďalšie zámery, zatiaľ nám však na ne chýbajú peniaze. Ale veríme, že aspoň časť z nich sa nám podarí realizovať,“ hovorí Čákváriová.

Zároveň pripomína, že obec nie je pyšná iba na svoj súčasný rozvoj, ale aj na bohatú históriu, ktorú v Bíni reprezentuje predovšetkým vzácny neskororománsky kostol a rotunda z 13. storočia. „Kto by chcel poznať spôsob života v Bíni v minulosti, môže navštíviť aj vlastivedný dom hneď vedľa obecného úradu. Sú v ňom vystavené súčasti ľudového odevu, rôzne remeselnícke a roľnícke nástroje a ďalšie pamiatky. Okrem toho pripravujem aj vydanie DVD, na ktorom chceme priblížiť náš kroj, pre ktorý je typická krátka ženská sukňa, a samozrejme aj naše ľudové zvyky v rámci projektu „Svadba v krátkych sukniach,“ dodáva Čákváriová.

História opradená legendami

Obec Bíňa leží na dolnom toku Hrona v okrese Nové Zámky. Pôvodne šlo o dve dediny, Malú a Veľkú Bíňu, ktoré sa na prelome 18. a 19. storočia spojili a vznikla obec Bíňa. V súčasnosti má 1482 obyvateľov. Z nich je takmer 90 percent maďarskej národnosti, viac ako deväť percent je slovenskej národnosti a malé zastúpenie tu majú aj obyvatelia rómskej, českej a nemeckej národnosti. Na snímke vlastivedný dom.
Foto: TASR/AP
So vznikom i existenciou Bíne je spojené veľké množstvo legiend, z ktorých si mnohé ľudia dodnes rozprávajú, prípadne zostávajú zachované v miestnom názvosloví. Niektoré z príbehov sú iba vymyslenými rozprávkami, no iné sa skutočne stali a mnohé z nich dodnes nedajú vedcom spávať. Viaceré legendy sa týkajú mohutného opevnenia Bíne, ktoré je dodnes menšou záhadou aj pre súčasných archeológov. Obrovská sústava troch mohutných valov a priekop obopínala kedysi plochu 110 hektárov. Pozostatky tohto opevnenia je dodnes vidieť na severnom okraji obce.

Podľa amatérskych a romantických bádateľov ide o pozostatky rímskeho tábora, v ktorom cisár Markus Aurelius písal svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému a kde vysmädnuté légie zachránil zázračný dážď vymodlený prvými kresťanmi v rímskom vojsku. Podľa vedcov sa však túto hypotéza nezakladá na žiadnych reálnych faktoch. Pravdivá nie je ani legenda, podľa ktorej obrovské opevnenie vybudovali Kelti, či Avari, aj keď v Bíni sa jeho zvyškom dodnes hovorí avarské valy. Podľa slov riaditeľa Archeologického ústavu (AÚ) SAV Mateja Ruttkaya doterajšie vedecké poznatky hovoria, že valy vznikli oveľa neskôr, podľa dostupných informácií v 10. storočí. „Výskumu opevnenia, ktoré nemá v strednej Európe obdobu sa však stále venujeme a jeho datovanie sa usilujeme spresniť,“ pripomenul Ruttkay.

Legendárny je aj príbeh Húnov, ktorí práve v Bíni zakopali poklad. Šlo o 108 zlatých mincí, ktoré im Byzantská ríša posielala ako tribút za neútočenie. Poklad sa tu podarilo náhodne objaviť v roku 1964 a v rámci Európy patrí dodnes k najrozsiahlejšiemu nálezu zlatých mincí z 5. storočia.

Podľa bíňskeho farára Ondreja Nagya mal byť podľa legendy práve v bezpečí obrovských valov pasovaný svätý Štefan za rytiera. „Budúci uhorský kráľ údajne práve odtiaľto vychádzal do boja proti Kopáňovi pri sporoch o trón,“ hovorí. S menom iného uhorského kráľa je spojená aj ďalšia legenda. Svätý Ladislav tu mal zázračným spôsobom napojiť svoje smädné vojsko, keď do zeme zabodol svoj meč, spod ktorého okamžite vytryskla čistá voda. Takzvaná Svätá studnička stojí na okraji v Bíni stále a dodnes k nej chodia procesie veriacich. „Na dolnom Pohroní to je vlastne jediné pútnické miesto, ktoré sa nachádza v údolí vonkajšieho prstenca toho takzvaného avarského valu,“ hovorí Nagy.

K legendárnym, ale pravdivým patrí aj príbeh Valérie Rudasovej, ktorej prirodzený pôvab tak zaujal budapeštianskeho maliara Kálmána Moskóa, že ju so súhlasom jej rodičov v roku 1939 portrétoval celé dva týždne. V roku 1940 sa jej portrét dostal aj na bankovku vtedajšieho Maďarska, najskôr v hodnote dva pengő a v roku 1945 na devalvovanej bankovke v hodnote 100.000 pengő.

Podľa vedcov je obec a jej okolie archeologickým rajom

Obec Bíňa je veľmi dobre známa predovšetkým medzi historikmi a archeológmi. Ako hovorí riaditeľ Archeologického ústavu (AÚ) SAV Matej Ruttkay, Bíňa je významná svojou strategickou polohou na pravom brehu Hrona a v blízkosti toku Váhu.

Obec Bíňa leží na dolnom toku Hrona v okrese Nové Zámky. Pôvodne šlo o dve dediny, Malú a Veľkú Bíňu, ktoré sa na prelome 18. a 19. storočia spojili a vznikla obec Bíňa. V súčasnosti má 1482 obyvateľov. Z nich je takmer 90 percent maďarskej národnosti, viac ako deväť percent je slovenskej národnosti a malé zastúpenie tu majú aj obyvatelia rómskej, českej a nemeckej národnosti. Na snímke vlastivedný dom.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
„Tie geomorfologické podmienky, prírodné prostredie a strategická poloha na križovatke obchodných ciest spôsobili, že človek sa tu odjakživa chcel usídliť. Pre archeológiu je to naozaj akýsi raj na zemi, pretože je tam veľmi veľa vzácnych nálezísk,“ skonštatoval Ruttkay. Doterajšie výskumy ukazujú, že prví ľudia sa tu usídlili už v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Nálezy z eneolitu reprezentujú pamiatky takzvanej Kultúry s kanelovanou keramikou. Sídliskové nálezy pochádzajú aj z obdobia laténu, teda z dôb, keď na našom území žili Kelti. Mimoriadne husté osídlenie tu však bolo v období Veľkej Moravy a v neskorších storočiach.

Pre archeológov je mimoriadne zaujímavé predovšetkým mohutné opevnenie, ktorého časť je dodnes viditeľná. Dlhé roky boli valy pre ľudí veľkou záhadou. Výskumy popreli rôzne teórie, podľa ktorých ho mali vystavať Kelti, Rimania, či Avari. Nepotvrdila sa ani hypotéza, že tri prstence valov doplnených priekopami boli vystavané počas tureckých vojen. „Až výskumy v šesťdesiatych rokoch ukázali, že tieto valy boli podľa všetkého postavené v závere 10. storočia a zrejme súvisia s bojmi o trón medzi vtedajším kniežaťom Štefanom a Kopáňom,“ hovorí Ruttkay.

Ako pripomína, obrovské opevnenie nemá v Strednej Európe obdobu a vedcov stále fascinuje. Nové výskumy sa tu robili v roku 2006, počas ktorých sa usilovali archeológovia zistiť presné datovanie vzniku a trvania valov. „Na naše prekvapenie sme okrem spresnenia datovania našli ďalšie veľkomoravské pohrebisko, čo potvrdilo, že práve okolie dnešnej Bíne patrí k tým miestam na Slovensku, ktoré sú v období veľkomoravskom v podstate najhustejšie osídlené. A práve keď sa prestalo pochovávať na pohrebisku, bol postavený ten val. O ňom zatiaľ stále presne nevieme, či platí, že je z konca 10. storočia. Stále je možné, že vznikol aj niekedy na prelome 9. a 10. storočia, možno práve v spojitosti s konfliktami Veľkej Moravy a starých Maďarov,“ hovorí Ruttkay.

K mimoriadne slávnym objavom patrí aj náhodný nález solidov, teda zlatých byzantských mincí z 5. storočia, ku ktorému došlo v roku 1964. Boli uložené v hlinenom hrnci a bolo ich presne 108. „Je zaujímavé, že je to z tej doby zo Strednej Európy jeden z najväčších nálezov zlatých mincí. Po druhé, tento nález v podstate úplne zodpovedá hodnote tribútu, teda poplatku, ktorým platila Byzancia Húnom za mier a neútočenie. To znamená, že takmer určite jeden z tých dôležitých ľudí v húnskom spoločenstve mal tento tribút pri sebe, z nejakého dôvodu ho zakopal a už sa jednoducho k nemu nevrátil,“ vysvetlil Ruttkay.

Výskum Bíne nie je pre archeológov stále ukončený. Podľa Ruttkaya majú dnes vedci k dispozícii technológie, vďaka ktorým dokážu zistiť z nálezov a nálezových situácií oveľa viac informácií ako pred 40 rokmi. „Preto by sme v dohľadnom čase chceli preveriť situáciu v okolí románskeho kostola a rotundy a zistiť, či sa v tejto centrálnej časti nachádzalo veľkomoravské hradisko, alebo nie,“ dodal Ruttkay.

Vzácny románsky kostol sa zachoval v takmer pôvodnej podobe

Kostol Panny Márie v Bíni je považovaný za jeden z najkrajších neskororománskych kostolov na Slovensku. Postavený bol v roku 1217. Spolu so zaniknutým kláštorom premonštrátov ho založil comes Amadeus, známy aj ako Omodej, z rodu Hunt, spolu s rehoľníkmi z Veľkého Varadína. Ako hovorí farár Ondrej Nagy, traduje sa, že ho Omodej dal postaviť na znak vďaky za to, že sa uhorský kráľ vrátil z križiackej výpravy.

Kostol Panny Márie v Bíni je považovaný za jeden z najkrajších neskororománskych kostolov na Slovensku. Postavený bol v roku 1217. Spolu so zaniknutým kláštorom premonštrátov ho založil comes Amadeus, známy aj ako Omodej, z rodu Hunt, spolu s rehoľníkmi z Veľkého Varadína. Ako hovorí farár Ondrej Nagy, traduje sa, že ho Omodej dal postaviť na znak vďaky za to, že sa uhorský kráľ vrátil z križiackej výpravy.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
"Je to taká reprezentatívna stavba, ktorá chcela odrážať aj postavenie a bohatstvo rodu Hunt. Ide o neskororománsku stavbu a kostol sa v podstate zachoval v tej podobe, ako bol postavený," povedal Nagy.

Kostol stojí v strede obce na terase rieky Hron. Postavený bol ako jednoloďová stavba s obdĺžnikovou loďou a sedembokým polygonálnym presbytériom, ktoré bolo rozšírené o bočné kaplnky. Na západnom priečelí boli postavené dve románske veže s predsieňou. Pôvodné kamenné články prípor, polstĺpov a pilierov sú zdobia románske a gotické hlavice. Dve z hlavíc pilierov sú zdobené reliéfmi s figurálnym motívom poľovníckej scény. Vedľa kostola je dodnes vidieť aj základy architektúr zaniknutého kláštora.

Podľa bíňanského farára sa kostolu aj kláštoru darilo až do prelomu 16. a 17. storočia. Počas tureckých vojen však boli obe stavby ťažko poškodené Turkami a v roku 1683 aj plieniacimi poľskými vojskami. "Najviac utrpel kláštor, no kostol bol v 18. storočí opravený. Renovovaný bol dvakrát aj v 19. storočí. V roku 1867 a neskôr v rokoch 1896 až 1898. Počas druhej svetovej vojny Nemci zničili vstupnú časť chrámu a Rusi zasa prestrelili svätyňu. K ďalšej renovácii kostola potom došlo v rokoch 1951 až 1955," vysvetlil Nagy.

Ako posledná sa dočkala renovácie socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Tú ešte koncom 19. storočia dali z priečelia kostola dole. Neskôr bola zničená a rozbitá na štyri kusy. Veriaci sa ju však snažili zachrániť a jej fragmenty zakopali na presne určenom mieste. "Socha bola vykopaná a začiatkom minulého desaťročia aj opravená. Dnes je opäť na svojom mieste, medzi dvoma vežami kostola," dodal Nagy.

Fresky vo vzácnej rotunde odkryli až otrasy počas vojny

Rotunda v Bíni (na snímke) tvorí spolu s neďalekým kostolom unikátny súbor neskororománskych pamiatok. Zasvätená je dvanástim apoštolom a stojí západne od kostola, v jeho areáli. Centrálna stavba s kruhovým pôdorysom bola postavená pravdepodobne v polovici 13. storočia v románskom slohu.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Rotunda v Bíni tvorí spolu s neďalekým kostolom unikátny súbor neskororománskych pamiatok. Zasvätená je dvanástim apoštolom a stojí západne od kostola, v jeho areáli. Centrálna stavba s kruhovým pôdorysom bola postavená pravdepodobne v polovici 13. storočia v románskom slohu. Podľa bínskeho farára Ondreja Nagya mohlo ísť o prvý kostol postavený v tejto obci. "Rotunda bola v 17. storočí ťažko poškodená poľskými vojskami v období bojov proti Turkom. Dlho stála bez strechy. Opravili ju až po roku 1755, keď bola barokovo obnovená," vysvetlil Nagy.

Opravená rotunda tak v 18. storočí dostala barokovú strechu, barokové okná a výzdobu. "Až na konci vojny, po nejakých otrasoch, spadla časť omietky, objavili sa starobylé fresky a zistilo sa, že nejde o barokovú, ale o vzácnu románsku stavbu. Zamurovali sa barokové okná a obnovili sa tie románske. Potom bola 50-ročná pauza. Až v roku 2006 tu prebiehali výskumy a teraz už aj obnova rotundy, počas ktorej sa čo najviac dáva do pôvodnej románskej podoby," hovorí Nagy.

Ako pripomína, výskum a obnova rotundy zvonka už bola ukončená. V prípade, že Ministerstvo kultúry SR vyčlení dostatok finančných prostriedkov, mohlo by sa už tento rok začať s obnovou interiéru a fresiek. "Snažíme sa získavať granty z ministerstva, z Nitrianskeho samosprávneho kraja, časť prác financuje aj cirkev. Aby sme mohli celú obnovu rotundy dokončiť, potrebovali by sme ešte okolo 75.000 eur," pripomína Nagy.


Neďaleký románsky kostol i rotunda sú už dnes sprístupnené verejnosti. V jej interiéri sa nachádza vstavaná elipsovitá apsida a po obvode 12 ník pre 12 apoštolov. V apside sa nachádzajú tri románske okná a víťazný oblúk s pravouhlým nasadením. Na stenách sú reštaurované zvyšky románskych fresiek z 13. storočia.