Bratislava 24. júna (TASR) - Hlavné mesto SR Bratislava eviduje stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR a analyzuje, čo preň fakticky znamená. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Upozornil najmä na súvislosť s uznesením k návrhu na určenie volebných obvodov do bratislavského mestského zastupiteľstva, ktoré mestské zastupiteľstvo v zmysle platného zákona o hlavnom meste SR Bratislave schválilo ešte minulý týždeň.

Magistrát nateraz vychádza len z tlačovej správy ÚS. „Pred akýmkoľvek naším rozhodnutím bude dôležité počkať si aj na vyhlásenie nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov,“ informoval Bubla. Bratislavský magistrát zopakoval, že doterajšie určovanie volebných obvodov sa v prípade Bratislavy na rozdiel od iných samospráv riadilo priamo zákonom o hlavnom meste SR Bratislave. „Rozhodnutie ústavného súdu by zároveň v praxi mohlo znamenať, že menšie mestské časti by už nemuseli mať v mestskom zastupiteľstve žiadneho svojho poslanca, čo by zásadne zmenilo už zaužívaný princíp fungovania samosprávy celého hlavného mesta,“ dodal hovorca.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.