Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Rokovanie bolo vecné, skonštatoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Autor TASR
Bratislava 14. januára (TASR) - Na rokovaní s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a ministrami v rámci stredajšieho výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke otvorili predstavitelia samosprávy viaceré témy, ktoré trápia Bratislavu i okolie. Témy sa týkali dopravnej infraštruktúry, školstva, kultúry či bezpečnosti. Dialóg označili za konštruktívny a vecný, v rokovacej sále bola atmosféra kultivovaná a nekonfrontačná, bez politických emócií.
„Rokovanie bolo vecné,“ skonštatoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba s tým, že odklepnuté financie pokrývajú tie najurgentnejšie drobné potreby jednotlivých území, pričom ide o projekty mestských častí, kraja i hlavného mesta.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo otvoril na rokovaní viaceré témy dôležité z pohľadu hlavného mesta a ktoré samospráva dlhodobo rieši. Dotkli sa napríklad možnosti rekonštrukcie Hlavnej stanice, ktorá je podľa neho dlhodobo ignorovaná zo strany štátu, problematiky mostov, kde okrem iného podotkol, že po Moste SNP „jazdí v podstate celé Slovensko“, ale stará sa oň hlavné mesto. Požaduje, aby sa štát i k tejto problematike zodpovedne postavil. Odznela tiež téma bezpečnosti a zákona o obecnej polícii, i prísľub navýšenia počtu policajtov v uliciach.
„Veľká téma, keď sa bavíme o doprave, bolo aj predstavenie faktu, že bratislavský dopravný podnik, a teda Bratislava má pripravené projekty za 700.000.000 eur, ktoré môžeme rovno začať čerpať, ak bude problém čerpať eurofondy,“ podotkol Vallo. Nevyhli sa ani problematike terás, najmä tých v Petržalke, ale aj v Karlovej Vsi. Vyzval štát na pomoc s riešením ich zlého technického stavu. Témou bol tiež tzv. severný obchvat.
Starosta Ružinova Martin Chren spomenul problematiku škôl, kde by niektoré samosprávy, ako napríklad Senec, potrebovali finančnú pomoc od štátu. Otvoril tiež tému dane z nehnuteľnosti, respektíve možnosť zmeny a navýšenia sadzby dane za ďalšie poschodia v prípade biznis centier a budov na podnikanie, ktorá sa desiatky rokov nemenila.
„My to nevieme urobiť, pretože tá sadzba je napísaná priamo v zákone. Prosíme vládu, aby to nie urobila za nás, ale aby nám umožnila, aby sme o nej mohli rozhodovať sami. Tým si môžeme pomôcť a pýtať menej peňazí od vlády,“ skonštatoval Chren.
„Rokovanie bolo vecné,“ skonštatoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba s tým, že odklepnuté financie pokrývajú tie najurgentnejšie drobné potreby jednotlivých území, pričom ide o projekty mestských častí, kraja i hlavného mesta.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo otvoril na rokovaní viaceré témy dôležité z pohľadu hlavného mesta a ktoré samospráva dlhodobo rieši. Dotkli sa napríklad možnosti rekonštrukcie Hlavnej stanice, ktorá je podľa neho dlhodobo ignorovaná zo strany štátu, problematiky mostov, kde okrem iného podotkol, že po Moste SNP „jazdí v podstate celé Slovensko“, ale stará sa oň hlavné mesto. Požaduje, aby sa štát i k tejto problematike zodpovedne postavil. Odznela tiež téma bezpečnosti a zákona o obecnej polícii, i prísľub navýšenia počtu policajtov v uliciach.
„Veľká téma, keď sa bavíme o doprave, bolo aj predstavenie faktu, že bratislavský dopravný podnik, a teda Bratislava má pripravené projekty za 700.000.000 eur, ktoré môžeme rovno začať čerpať, ak bude problém čerpať eurofondy,“ podotkol Vallo. Nevyhli sa ani problematike terás, najmä tých v Petržalke, ale aj v Karlovej Vsi. Vyzval štát na pomoc s riešením ich zlého technického stavu. Témou bol tiež tzv. severný obchvat.
Starosta Ružinova Martin Chren spomenul problematiku škôl, kde by niektoré samosprávy, ako napríklad Senec, potrebovali finančnú pomoc od štátu. Otvoril tiež tému dane z nehnuteľnosti, respektíve možnosť zmeny a navýšenia sadzby dane za ďalšie poschodia v prípade biznis centier a budov na podnikanie, ktorá sa desiatky rokov nemenila.
„My to nevieme urobiť, pretože tá sadzba je napísaná priamo v zákone. Prosíme vládu, aby to nie urobila za nás, ale aby nám umožnila, aby sme o nej mohli rozhodovať sami. Tým si môžeme pomôcť a pýtať menej peňazí od vlády,“ skonštatoval Chren.
