Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

Bratislava vyhovela protestu pre zvýšenie dani z nehnuteľnosti

Ilustračná snímka. Foto: Ikar

Finančná komisia odporučila mestskému zastupiteľstvu vyhovieť protestu prokurátorky a schváliť dodatok k napadnutému VZN o dani z nehnuteľnosti, ktorým sa vyrovná namietnutá sadzba dane pozemkov.

Bratislava 28. mája (TASR) – Hlavné mesto vyhovelo protestu prokurátorky proti všeobecne záväznému nariadeniu (VZN) hlavného mesta, ktorým sa od januára zvýšila daň z nehnuteľnosti v Bratislave. Rozhodlo o tom vo štvrtom bratislavské mestské zastupiteľstvo, ktoré zároveň prijalo k VZN dodatok, aby bolo v súlade so zákonom.

Prokurátorka vo svojom proteste poukázala na ustanovenie v zdaňovaní pozemkov. "Vo VZN sa rozdelili sadzby v skupine orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty na dve, a to orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty," povedal pre TASR šéf mestskej finančnej komisie Rastislav Tešovič. Trvalé trávnaté porasty však majú vyššiu sadzbu ako ostatné pozemky v tejto skupine, lebo podľa mesta na rozdiel od ostatných to nie je produktívna pôda a často sa používa na špekulatívne držanie či sceľovanie pozemkov pred výstavbou.

"V proteste sa argumentuje, že táto skupina pozemkov musí mať podľa zákona rovnakú sadzbu dane," spresnil šéf mestskej finančnej komisie. Aj keď prokurátorka namietala rozčlenenie dane z pozemkov do dvoch sadzieb, tak voči VZN ako celku ani k procesu jeho prijímania podľa Tešoviča nenamietala.

Mestská finančná komisia preto odporučila mestskému zastupiteľstvu vyhovieť protestu prokurátorky a schváliť dodatok k napadnutému VZN o dani z nehnuteľnosti, ktorým sa vyrovná namietnutá sadzba dane pozemkov.

Mesto Bratislava od 1. januára zvýšilo daň z nehnuteľnosti na svojom území. Nové sadzby daní sú rôzne, a to v závislosti od typu nehnuteľnosti a jej lokality. Pásma sú štyri, od A po D. Najvyššie sú v pásme D, a to v mestskej časti Staré Mesto a lokalite Nivy.

Mesto zruší svoje VZN o miestnom poplatku za rozvoj


Mesto Bratislava od polovice júna zruší svoje všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. Tvrdí však, že ide len o "technický" krok, lebo mestské nariadenie prestalo byť efektívne, keďže jednotlivé bratislavské mestské časti majú svoje VZN. Zrušenie mestského nariadenia vo štvrtok odobril bratislavský mestský parlament.

V Bratislave sú výbercom a správcom poplatku mestské časti, a to vďaka zmene štatútu hlavného mesta. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68 : 32 v prospech mestských častí. Výšku poplatku si mestské časti stanovujú prijatím VZN. Väčšina mestských častí zaviedla hornú hranicu sadzby – 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy.

"Keďže zmena štatútu mesta preniesla správu poplatku na mestské časti, VZN hlavného mesta prestalo byť efektívne, preto sme pristúpili k jeho zrušeniu. Jednotlivé mestské časti majú svoje VZN, podľa ktorých sa poplatok vyberá. Mestu bude naďalej prislúchať 32 percent poplatku, preto nie je potrebné zavádzať alternatívne riešenia," vysvetlila pre TASR hovorkyňa Bratislavy Katarína Jánošíková.

Bratislavská samospráva podotýka, že prostriedky z poplatku musia byť použité v zmysle zákona v danej mestskej časti, ktorá podiel poukázala. "V tomto roku zapájame prvé prostriedky z poplatku za rozvoj v Devínskej Novej Vsi a Dúbravke, plus na športoviská po celom meste," podotkla Jánošíková.

V priebehu troch rokov od zavedenia poplatku za rozvoj vyrubili mestské časti hlavného mesta stavebníkom taxy vo výške viac ako 19 miliónov eur. TASR o tom v marci informoval Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý zároveň tvrdí, že samosprávy z týchto peňazí, určených na budovanie dopravnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry i zvýšenie podielu zelene, použili minimum.

"Účelom poplatkov za rozvoj je zvýšiť obciam dodatočné zdroje na budovanie novej infraštruktúry, aby nová výstavba prinášala okamžité benefity aj pre starousadlíkov. Práve títo občania by sa mali dožadovať využívania týchto peňazí a informácií o tom, ako sa využívajú," povedal výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.