Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Brestovská jaskyňa pútala od nepamäti pozornosť dobrodruhov či hľadačov pokladov.
Autor TASR
Zuberec 25. septembra (TASR) - Brestovská jaskyňa, jediná sprístupnená jaskyňa na Orave, oslavuje desiate výročie sprístupnenia. Počas tohto obdobia ju navštívilo takmer 100.000 návštevníkov. Informovali o tom zástupcovia Správy slovenských jaskýň (SSJ), obce Zuberec a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa na piatkovom tlačovom brífingu.
Brestovská jaskyňa sa nachádza neďaleko obce Zuberec v okrese Tvrdošín na severozápadnom úpätí Západných Tatier na území Tatranského národného parku. Jaskyňa je dlhá približne dva kilometre. „Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 217 metrov. Terén je členitý, sú tu nízke stropy, rebríky aj úzke priestory. Návštevníci dostanú prilbu s čelovkou a prehliadka jaskyne je taká, povedal by som, na hrane jaskyniarstva. Prechod jaskyňou je naozaj viac zážitkový, ako sú ľudia možno zvyknutí z iných jaskýň,“ uviedol správca Brestovskej jaskyne Juraj Pajerský.
Hlavnou dominantou jaskyne je celoročný podzemný vodný tok, ktorý jaskyňu vytvoril prevažne v druhohorných dolomitoch a vápencoch. V súčasnosti preteká jej spodnými časťami a na povrch vystupuje vyvieračkou blízko jaskyne. „Návštevníci počas prehliadky prechádzajú ponad podzemné riečisko, ktoré ešte stále aktívne formuje a dotvára jaskyňu. Namiesto výzdoby tu môžu vidieť perfektné riečne tvary, stropné výseky, vypreparované dolomitické výstupky, stenové výčnelky a iné charakteristické riečne tvary,“ spresnil koordinátor environmentálnej výchovy SSJ Miroslav Kudla s tým, že jaskyňu obývajú okrem deviatich druhov netopierov i viaceré bezstavovce viazané najmä na podzemné krasové vody.
Brestovská jaskyňa pútala od nepamäti pozornosť dobrodruhov či hľadačov pokladov. Prvýkrát ju spomenul v literatúre v roku 1866 poľský botanik a tatranský bádateľ Tytus Chalubinski ako „jaskyňu pri prameňoch Studenej vody“. Prvý speleopotápačský pokus v Brestovskej jaskyni sa uskutočnil v roku 1968. V roku 1979 potápači prekonali prítokový sifón a objavili nové časti jaskyne. Na podzemnom riečisku je doteraz známych sedem sifónov.
Brestovská jaskyňa sa nachádza neďaleko obce Zuberec v okrese Tvrdošín na severozápadnom úpätí Západných Tatier na území Tatranského národného parku. Jaskyňa je dlhá približne dva kilometre. „Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 217 metrov. Terén je členitý, sú tu nízke stropy, rebríky aj úzke priestory. Návštevníci dostanú prilbu s čelovkou a prehliadka jaskyne je taká, povedal by som, na hrane jaskyniarstva. Prechod jaskyňou je naozaj viac zážitkový, ako sú ľudia možno zvyknutí z iných jaskýň,“ uviedol správca Brestovskej jaskyne Juraj Pajerský.
Hlavnou dominantou jaskyne je celoročný podzemný vodný tok, ktorý jaskyňu vytvoril prevažne v druhohorných dolomitoch a vápencoch. V súčasnosti preteká jej spodnými časťami a na povrch vystupuje vyvieračkou blízko jaskyne. „Návštevníci počas prehliadky prechádzajú ponad podzemné riečisko, ktoré ešte stále aktívne formuje a dotvára jaskyňu. Namiesto výzdoby tu môžu vidieť perfektné riečne tvary, stropné výseky, vypreparované dolomitické výstupky, stenové výčnelky a iné charakteristické riečne tvary,“ spresnil koordinátor environmentálnej výchovy SSJ Miroslav Kudla s tým, že jaskyňu obývajú okrem deviatich druhov netopierov i viaceré bezstavovce viazané najmä na podzemné krasové vody.
Brestovská jaskyňa pútala od nepamäti pozornosť dobrodruhov či hľadačov pokladov. Prvýkrát ju spomenul v literatúre v roku 1866 poľský botanik a tatranský bádateľ Tytus Chalubinski ako „jaskyňu pri prameňoch Studenej vody“. Prvý speleopotápačský pokus v Brestovskej jaskyni sa uskutočnil v roku 1968. V roku 1979 potápači prekonali prítokový sifón a objavili nové časti jaskyne. Na podzemnom riečisku je doteraz známych sedem sifónov.
