< sekcia Regióny

Bratislavský kraj odkúpi synagógu vo Svätom Jure

Na ilustračnej snímke predná fasáda synagógy v Senci. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern hovorí o nespochybniteľnom význame synagógy z hľadiska nielen židovských, ale aj slovenských a svetových dejín.

Bratislava 11. septembra (TASR) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) odkúpi do svojho vlastníctva synagógu vo Svätom Jure (okres Pezinok), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Dôvodom je ochrana tohto kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva. Za stavbu a pozemky zaplatí kraj zo svojho rozpočtu okolo 12.500 eur. Rozhodli o tom v piatok krajskí poslanci.

"Rozhodnutie poslancov vníma kraj veľmi pozitívne, priam s nadšením. Nebolo to jednoduché, boli rôzne oprávnené názory, bolo treba zodpovedať veľa otázok, ktoré boli konštruktívne. Ale po vyjasnení témy sme veľmi radi, že sa to jednohlasne odhlasovalo," uviedla pre TASR riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan.

Kraj vstúpil do rokovaní po zistení, že Okresný úrad v Bratislave chystá predaj predmetnej budovy, pričom Ministerstvo kultúry SR ani iné oslovené štátne inštitúcie neprejavili záujem o kúpu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Bratislavský kraj zdôrazňuje, že pre neho je podstatné zachovanie účelu budovy, na čo má kompetencie, ale aj morálne hľadisko. "Štát nemá zákonnú možnosť na ustráženie, tým pádom to bolo jasné. To nie je otázka peňazí, ktorá je alebo nie je zanedbateľná, ale aby pamiatka nebola využitá alebo zneužitá na iné účely," poznamenala Mešťan.

Podľa nej je zároveň niekoľko možností, ako bude možné ďalej s objektom naložiť. Jednou z nich je predaj budovy osobitným zreteľom, ktorým kraj ustráži účel jej využitia. Možnosťou je tiež rekonštrukcia z európskych zdrojov alebo rekonštrukcia financovaná z vlastných zdrojov kraja v kombinácii s externými zdrojmi. Finančnú pomoc už deklarovala Židovská náboženská obec Bratislava aj vedenie mesta Svätý Jur.

Napriek tomu, že poslanci nakoniec kúpu schválili, odzneli v rozprave aj hlasy, či je to potrebné v čase, keď nie sú peniaze na iné objekty či oblasť školstva. Mnohí sa však zhodli, že pre budúcnosť je dôležité zachovať dôležité a vzácne objekty, považujú to tiež za splatenie dlhu židovskej komunite. Niektorí členovia poslaneckého zboru sa zhodli, že čakať od štátu financie na ochranu či záchranu niektorých pamiatok je naivné.

Predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern hovorí o nespochybniteľnom význame synagógy z hľadiska nielen židovských, ale aj slovenských a svetových dejín. "Synagóga vo Svätom Jure je, vzhľadom na rozsiahlu devastáciu židovských pamiatok v čase druhej svetovej vojny a najmä po nej, aktuálne druhou najstaršou zachovanou synagógou na území Slovenska," priblížil pre TASR Stern. Napriek tomu, že po arizácii židovského majetku prešla do súkromných rúk a využívala sa ako šopa a v súčasnosti je v značne degradovanom stave, zachovalo sa takmer všetko. Veľký význam majú najmä pôvodné maľovky z 19. storočia, rituálne umývadlo, skrinka na milodary, liatinové stĺpy či tabuľa na fasáde budovy s menami svätojurských židovských vojakov, ktorí padli na bojiskách počas prvej svetovej vojny.

Význam synagógy podčiarkuje podľa Sterna aj súvis so svetoznámym rabínom Chatamom Soferom, ktorý vo Svätom Jure pôsobil v exile, kde napísal aj jedinú autobiografickú prácu. Mesto je zároveň spojené aj s významným stretnutím Rudolfa Vrbu a ďalšieho utečenca z koncentračného tábora s pápežským legátom, ktorému podali svedectvo. Vo Svätom Jure počas druhej svetovej vojny fungoval aj tzv. pracovný tábor pre demobilizovaných židovských vojakov.