< sekcia Regióny

V obci Čertižné je pochovaný významný rusínsky buditeľ Dobriansky

Archívne foto Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Dobriansky sa narodil v decembri 1817 v Rudlove na Zemplíne do kňazskej rodiny.

Čertižné 24. novembra (TASR) - S obcou Čertižné v okrese Medzilaborce, ktorá leží v susedstve s Poľskom, sa spája najmä meno významného rusínskeho národného buditeľa Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho, ktorý je pochovaný na tamojšom cintoríne. Miesto posledného odpočinku tam našli aj ďalší významní Rusíni.

Dobriansky sa narodil v decembri 1817 v Rudlove na Zemplíne do kňazskej rodiny. Bol politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia, zároveň bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Pôsobil v štátnej službe ako vládny poradca vo Viedni. Bol viackrát vyznamenaný. Aj napriek tomu, že pôsobil na viacerých miestach, i v zahraničí, do Čertižného sa rád vracal. Mali tam veľkú rodinnú kúriu, ktorú po jeho smrti zapálili rakúski vojaci na začiatku prvej svetovej vojny pred očami jeho manželky. Zomrel 19. marca 1901 v rakúskom Innsbrucku.



Ako pre TASR uviedol starosta obce Peter Tričák, miestni si významnosť tejto osoby uvedomujú. Dobriansky bol vlastníkom tamojšieho chotára. "Bol veľký záujem o odkúpenie týchto pozemkov, ale on ich za úplne smiešne ceny rozpredal miestnym obyvateľom," vysvetlil dôvod, prečo si ho vážia, keďže tieto informácie sa ústnym tradovaním prenášajú z generácie na generáciu. "Snažil sa ľuďom pomáhať. Z vyjadrenia starších pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami, vieme, že chodil po celom chotári na koni a mal tu obľúbenú studničku, ku ktorej chodieval piť vodu," poznamenal.

Obec sa podľa starostu vzorne stará o jeho hrob. "V minulom roku sme zriadili aj pamätnú izbu a časť tejto expozície je venovaná jeho pamiatke," priblížil. Okrem iného sa v nej nachádza drevená socha s podobizňou Dobrianskeho. Na budove kultúrneho domu zas v lete na jeho počesť odhalili pamätnú tabuľu z bronzu. Išlo o iniciatívu občianskeho združenia Kolysočka – Kolíska z Prešova, ktoré ju dalo vytvoriť z výnosu vlaňajšej verejnej zbierky. Prispelo do nej 42 darcov. Jej autorkou je akademická sochárka Eva Potfajová-Ilkovičová.

Neďaleko hrobu Dobrianskeho našiel miesto svojho posledného odpočinku aj jeho priateľ Július Stavrovský (Popradov), ktorý pochádzal zo Sulína v Staroľubovnianskom okrese. V Čertižnom pôsobil ako kňaz posledných 20 rokov svojho života. Bol okrem iného básnikom, etnografom i publicistom. Pochovaný je tam aj otec Irenej Chanáth, ktorý sa zaslúžil o výstavbu Chrámu Nanebovstúpenia Pána v 20. rokoch minulého storočia. V jeho interiéri sa nachádza viacero vzácnych predmetov, ako je napríklad nádoba na svätenú vodu z 15. storočia či ikonostas.

Manažment Čertižnianskych lúk má prispieť k obnove biotopov


Manažmentové opatrenia realizované na jeseň tohto roka v prírodnej rezervácii Čertižnianske lúky v okrese Medzilaborce majú prispieť k regenerácii biotopov s výskytom iskerníka veľkého. Ten indikuje prítomnosť rašelinných biotopov, tiež podmáčaných a slatinných lúk.

A práve tie sú spolu s iskerníkom veľkým, ktorý sa tu v porovnaní s ďalšími lokalitami vyskytuje ojedinele, predmetom ochrany na rozlohe približne 1,36 hektára. "Naposledy bol iskerník pozorovaný v roku 2004, aj to v nie veľmi hojnom počte," vysvetlila pre TASR Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) s tým, že išlo o maximálne štyri kvitnúce jedince.

Práve manažment lokality by mohol dopomôcť k obnove biotopov. Podľa Mackovej tá závisí od toho, v akej výške je spodná voda a či je vo vyhovujúcom stave aj pH pôdy. "Uvidíme, ako sa nám druhy, ktoré tu evidujeme, budú objavovať," poznamenala. V rámci tohtoročného manažmentu, ktorý Správa realizovala v spolupráci s Pozemkovým spoločenstvom vlastníkov lesa v Čertižnom, okrem iného kosili trávne a lúčne spoločenstvá. "Z krovín boli odstraňované hlavne vŕby, v pláne je ešte vyfrézovanie pňov, aby sa tu mohlo kosiť," spomenula.

V minulosti boli v tejto lokalite viditeľnejšie rašeliniská i prechodné trasoviská spoločenstva ostríc. "Biotopy sú v dosť zanedbanom stave práve z dôvodu, že tu absentoval manažment," poznamenala Macková. Naposledy ho tam pred tým tohtoročným realizovali v roku 2006, a to v podobe kosenia, o šesť rokov neskôr vykonávali pracovníci CHKO VK odstraňovanie krovitých vŕb v menšom rozsahu. "V roku 2005 išlo o rekonštrukciu oplotenia," spomenula. Dodnes sa však z neho nezachovalo takmer nič. Plánujú ho však obnoviť.

Čertižnianske lúky boli v roku 1979 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu s piatym stupňom ochrany. Neskôr bol znížený na štvrtý práve z dôvodu, aby tu bol možný výkon manažmentových opatrení. Sú zaradené medzi regionálne významné mokrade Slovenska. V lokalite možno vidieť vŕbu päťtyčinkovú, popolavú, ušatú, ale aj jelšu lepkavú.

"Zo vzácnejších rastlín sa tu nachádza približne deväť druhov rastlín z červeného zoznamu - vstavačovec fuchsov, májový, krúštik močiarny, vachta trojlistá, všivec lesný, ostrica žltá, valeriána celistvolistá a, samozrejme, iskerník veľký," vymenovala Macková s tým, že súhrn viacerých biotických aj abiotických faktorov vytvára podmienky na výskyt jedinečných druhov, ktoré sa v takom zložení inde nenájdu.

Pozorovali tu tiež 17 druhov machov a 140 druhov cievnatých rastlín. Negatívom je podľa jej ďalších slov orličník obyčajný a zlatobyľ kanadská, ktoré sa na ploche rezervácie začali expanzívne šíriť.

S históriou obce sa spája aj čertižniansko-haburská vzbura


S históriou obce Čertižné v okrese Medzilaborce sa spája aj čertižniansko-haburská vzbura. Jej začiatok sa datuje 13. marca 1935. Súvisela s exekúciami, ktoré začali v susedných dedinách Borov, Habura a neskôr aj v Čertižnom. Bolo to v období Veľkej hospodárskej krízy.

"Vzbura vznikla viac-menej z toho, že maloroľníci tu žili v chudobných pomeroch a exekútori im prišli zobrať aj to posledné, čo mali, napr. kravku, ktorá živila celú rodinu," vysvetlil pre TASR starosta Čertižného Peter Tričák. Na vzbure v Čertižnom boli podľa zverejnených informácií prítomní už v prvý deň aj viacerí Haburčania, aktívnejšie sa prejavili 14. marca, kedy sa podľa jeho ďalších slov odohrali najväčšie udalosti.

Viacerí občania prišli v ten deň na pomoc a ochranu maloroľníka Dimuna, ktorému chceli exekútori vziať zo stajne kravu, no on sa im postavil na odpor. Demonštrovať bolo približne 100 ľudí. "Vypukol otvorený protest, v ktorom sa používali napr. kamene alebo palice na vyjadrenie nesúhlasu voči exekúciám," spomenul Tričák. Podľa dostupných informácií malo dôjsť pri výtržnostiach s četníkmi aj k výstrelom. Poškodená mala byť aj budova žandárskej stanice v Čertižnom.

Už 16. marca malo prísť do obce 230 až 240 četníkov. Súčasťou vzbury bolo podľa slov starostu aj zatknutie desiatok ľudí. "Viacerí z nich boli aj na výsluchoch, v rámci ktorých boli bití a dosť ich bolo uväznených," spomenul Tričák s tým, že sa snažia tieto udalosti verejnosti pripomínať. "Pretože takýchto protestov v tomto období v rámci Slovenska určite nebolo veľa," vysvetlil.

Čertižniansko-haburskú vzburu v obci pripomína pamätná tabuľa na budove bývalej žandárskej stanice a obraz, ktorý je v pamätnej izbe v budove kultúrneho domu.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.