Piešťany 31. júla (TASR) - V Mestskej knižnici mesta Piešťany sa v piatok uskutočnila záverečná prezentácia výsledkov cezhraničného projektu Interreg Česko - Slovensko Cesta do praveku, ktorý prepája archeologické lokality Piešťanska a Moravského Slovácka. Projekt má priblížiť verejnosti význam pravekého osídlenia regiónov.

Riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany Tatiana Nevolná pre TASR uviedla, že projekt vznikol s cieľom lepšie prezentovať archeologické dedičstvo na oboch stranách hranice. „Obe miesta mali množstvo nálezísk a veľmi zaujímavé nálezy, ale stále si myslíme, že je to málo spropagované verejnosti. Je to veľmi pekný turistický produkt, ktorý môže prilákať ľudí,“ ozrejmila.

Najvýznamnejším výstupom je podľa nej rozšírenie expozície Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. „Vykonávali sme konzerváciu mamutieho kla, ktorý sa našiel. V rámci tohto projektu sa bude rozširovať celá expozícia,“ doplnila.

Súčasťou projektu bolo aj spracovanie mapovacích štúdií, vznik webového portálu a aktivity pre školy. Podľa nej bude práve web základným orientačným bodom. „Bude tam interaktívna mapa, kde sa budú nachádzať jednotlivé obce alebo body náleziska, kde sa našli zaujímavé nálezy. Okrem toho budeme návštevníkom poskytovať aj informácie o múzeách,“ zhrnula.

Kurátor prírodných vied balneologického múzea Tomáš Mlynský pre TASR uviedol, že Piešťany boli atraktívnym miestom pre pravekých lovcov vďaka termálnym prameňom. „Vyhľadávali Piešťany vďaka tomu, že počas zimy bola všade voda zamrznutá, no v Piešťanoch boli aj v ľadových dobách termálne pramene. Zver aj lovci tým mali stály prístup k vode,“ vysvetlil. Dodal, že najväčší rozmach osídlenia súvisí s obdobím poslednej ľadovej doby.

Pripomenul, že región je bohatý na paleontologické aj archeologické nálezy. „Archeológovia aj paleontológovia tu nachádzali všetku faunu, ktorú vtedajší pravekí lovci lovili, predovšetkým mamuty, srstnaté nosorožce, vlkov, líšky, soby, našli sa tu praveké obydlia, pomerne veľké množstvo ohnísk a tisíce kusov kamennej štiepanej industrie z rôznych období,“ doplnil.

Za najvýznamnejší objav označil Moraviansku venušu. Záujemcom o pravek odporúča navštíviť lokality Veľký Jarok v Moravanoch nad Váhom či úvozovú cestu v Ratnovciach, kde prebiehali archeologické výskumy.

Za českú stranu vystúpil vedúci archeologického oddelenia Masarykovho múzea v Hodoníne Jaromír Šmerda. „Už od praveku sú regióny Piešťanska a Moravského Slovácka prepojené cez priesmyk v rámci Bielych Karpát. Najväčšie koncentrácie nálezov sú v povodí Moravy na českej strane a v povodí Váhu,“ uviedol pre TASR.

Zároveň predstavil možnosti spoznávania pravekých dejín na moravskej strane. „Čo sa týka oblasti Veselska, hlavnou možnosťou, kde si možno pozrieť tieto pamiatky a artefakty, je Mestské múzeum vo Veselí nad Moravou. Je koncipované ako prierez dejinami od praveku až po stredovek. Pre Veselí nad Moravou sú charakteristické praveké lokality, predovšetkým z obdobia neskorej kamennej doby - neolitu, ktorý je tu zastúpený najvýraznejšie, ale aj pamiatky zo stredoveku,“ skonštatoval.

Dodal, že významnými lokalitami sú aj Kyjov a Mikulčice, kde môžu návštevníci spoznať archeologické nálezy dokumentujúce vývoj osídlenia regiónu od praveku až po obdobie Veľkej Moravy.