FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Naopak, teplomilné druhy, ako sú hrošíky libérijské, preferujú pobyt vo vnútorných vyhrievaných priestoroch.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) - Chladnejšie počasie spomedzi zvierat v zoologickej záhrade v Bratislave vyhovuje najmä druhom prirodzene prispôsobeným miernemu a chladnému podnebiu, teda napríklad vlkom, rysovi ostrovidovi či rysovi kanadskému. Ale taktiež diviakom, zubrom, jeleňom či muflónom. Zimné obdobie si užívajú aj pandy červené či lamy. Pre TASR to uviedla Zuzana Dzurdzíková z oddelenia marketingu a vzdelávania zoo.
„Sneh a mrazivé podmienky prirodzene neprekážajú druhom zo severnejších alebo horských oblastí, ako sú vlky, rysy, zubry či jelene, ktoré sú na takéto prostredie dobre prispôsobené,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Naopak, teplomilné druhy, ako sú hrošíky libérijské, preferujú pobyt vo vnútorných vyhrievaných priestoroch. V zázemí zostáva počas zimy aj časť vtáctva. Majú tam totiž stabilnú teplotu a podmienky zodpovedajúce ich prirodzeným nárokom. Napríklad aj mláďatá kapybár môžu návštevníci vidieť najmä vtedy, keď sa vonkajšie teploty opäť zvýšia.
V zimnom období sa musí zároveň denne sledovať počasie, ako aj teplota či hrozba námraz. „Najmä poľadovica môže byť pre druhy, ako sú žirafy či iné kopytníky, veľmi nebezpečná,“ podotkla Dzurdzíková.
Prípravy na zimné obdobie sa začínajú v zoo postupne s poklesom vonkajších teplôt, tento rok to bolo v prvej polovici októbra. Pri teplotách pod stanovenú hranicu sa začína sezóna zazimovania vtáctva, ktoré presúvajú do vyhrievaných zázemí. Pre návštevníkov tak nie je viditeľná. „V prírode by tieto druhy migrovali do teplejších oblastí, v zoo však migrujú do vyhrievaných vnútorných priestorov, kde majú zabezpečené všetky potreby,“ poznamenala Dzurdzíková.
Aj niektoré druhy plazov, pre ktoré je to prirodzené, sa zimujú a hibernujú.
U mnohých druhov zároveň dochádza k prirodzenej adaptácii, keď si zvieratá menia srsť alebo hustotu osrstenia. Viditeľné je to napríklad u rysov, zubrov, danielov či tiav, ktorým „zimný kabát“ pomáha lepšie zvládať nižšie teploty.
Zimné obdobie prináša aj zmeny v špeciálnom režime starostlivosti o zvieratá. Chovatelia v zimných mesiacoch musia častejšie kontrolovať vodu, aby nezamŕzala a zvieratám bola k dispozícii. Upravuje sa aj zloženie krmiva tak, aby pokrývalo energetický výdaj zvierat, ktorý je v tomto období vzhľadom na chladné počasie zvýšený. „Zvieratá trávia čas v exteriéri len v obmedzenom čase tak, aby sa predišlo podchladeniu. Čo však neplatí pre druhy, ktorým práve chladnejšie počasie vyhovuje,“ doplnila Dzurdzíková.
„Sneh a mrazivé podmienky prirodzene neprekážajú druhom zo severnejších alebo horských oblastí, ako sú vlky, rysy, zubry či jelene, ktoré sú na takéto prostredie dobre prispôsobené,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Naopak, teplomilné druhy, ako sú hrošíky libérijské, preferujú pobyt vo vnútorných vyhrievaných priestoroch. V zázemí zostáva počas zimy aj časť vtáctva. Majú tam totiž stabilnú teplotu a podmienky zodpovedajúce ich prirodzeným nárokom. Napríklad aj mláďatá kapybár môžu návštevníci vidieť najmä vtedy, keď sa vonkajšie teploty opäť zvýšia.
V zimnom období sa musí zároveň denne sledovať počasie, ako aj teplota či hrozba námraz. „Najmä poľadovica môže byť pre druhy, ako sú žirafy či iné kopytníky, veľmi nebezpečná,“ podotkla Dzurdzíková.
Prípravy na zimné obdobie sa začínajú v zoo postupne s poklesom vonkajších teplôt, tento rok to bolo v prvej polovici októbra. Pri teplotách pod stanovenú hranicu sa začína sezóna zazimovania vtáctva, ktoré presúvajú do vyhrievaných zázemí. Pre návštevníkov tak nie je viditeľná. „V prírode by tieto druhy migrovali do teplejších oblastí, v zoo však migrujú do vyhrievaných vnútorných priestorov, kde majú zabezpečené všetky potreby,“ poznamenala Dzurdzíková.
Aj niektoré druhy plazov, pre ktoré je to prirodzené, sa zimujú a hibernujú.
U mnohých druhov zároveň dochádza k prirodzenej adaptácii, keď si zvieratá menia srsť alebo hustotu osrstenia. Viditeľné je to napríklad u rysov, zubrov, danielov či tiav, ktorým „zimný kabát“ pomáha lepšie zvládať nižšie teploty.
Zimné obdobie prináša aj zmeny v špeciálnom režime starostlivosti o zvieratá. Chovatelia v zimných mesiacoch musia častejšie kontrolovať vodu, aby nezamŕzala a zvieratám bola k dispozícii. Upravuje sa aj zloženie krmiva tak, aby pokrývalo energetický výdaj zvierat, ktorý je v tomto období vzhľadom na chladné počasie zvýšený. „Zvieratá trávia čas v exteriéri len v obmedzenom čase tak, aby sa predišlo podchladeniu. Čo však neplatí pre druhy, ktorým práve chladnejšie počasie vyhovuje,“ doplnila Dzurdzíková.
