Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Hlavný hrdina, umelec, má všetko, čo by si mohol priať - slávu, talent aj schopnosť provokovať davy.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Bratislavské Divadlo Astorka Korzo ’90 uvedie 22. apríla premiéru inscenácie Na ceste do Damasku - „divadelnú výpoveď o hľadaní pravdy, viery a vlastnej identity“. Hru Do Damasku švédskeho dramatika, spisovateľa a maliara Augusta Strindberga upravil a réžie sa ujal Juraj Nvota. Divákom ponúkne príbeh človeka na hrane reality a vtiahne ich do sveta, „kde nič nie je jednoznačné a každé stretnutie môže zmeniť smer jeho cesty“.
„Strindberg patrí dlhodobo do mikroskopu dramaturgie Astorky, patrí k autorom, ktorí vychádzajú z autobiografie, s mimoriadnym darom slova vedia zachytiť pitvu ľudských vzťahov,“ povedal pre TASR k výberu diela Nvota. „Je to hra z obdobia po inferne, keď opustil Švédsko, súdy ho naháňali, bol označený za nepriateľa žien, ten človek, ktorý bojoval za práva žien,“ poznamenal k spisovateľovi a umelcovi, ktorý patril k formujúcim autorom švédskeho literárneho života konca 19. a začiatku 20. storočia. Ovplyvnil generácie umelcov a stal sa dôležitým inšpiračným zdrojom pre dramatiku absurdného a existenciálneho divadla.
Hlavný hrdina, umelec, má všetko, čo by si mohol priať - slávu, talent aj schopnosť provokovať davy. Napriek tomu je Neznámy uväznený v pocite, že mu niečo podstatné uniká. Do jeho nepokojného života vstupuje Dáma. „V prvom pláne je to stretnutie on a ona, prebehne iskra, ale viaže ich vina, rozhrešenie prichádza až na konci, na záver sme sa do toho ich putovania snažili vložiť nádej,“ hovorí Nvota k osudovému stretnutiu a hlbokému spojeniu dvoch bytostí. „Spoločne sa vydávajú na cestu, ktorá stiera hranice medzi realitou a snom, medzi básňou a skutočným životom,“ vysvetľuje dramaturgička predstavenia Andrea Domeová.
Pripomína, že Strindberg je známy tým, že jeho diela sú inšpirované vlastným životom, turbulentnými vzťahmi s priateľmi i vládnucou mocou, búrlivými manželstvami a škandalóznymi rozvodmi. Do Damasku I. - II. písal po rozpade druhého manželstva a vyrovnáva sa so svojím životom i svojím ideálom ženy.
Dominantná téma hry podľa dramaturgičky vychádza z názvu a odkazuje na biblický prerod Šavla na Pavla. „V súkromnom pohľade Strindberga to je jeho prerod od veľmi komplikovaných manželských vzťahov k duchovnému pokoju, ale v metafyzickom zmysle je to aj uňho prechod od neviazaného života k náboženskému pokoju,“ dodala Domeová k hre „o hľadaní čistého citu, o láske, ceste zásadného životného obratu, na ktorej hrdinovia cielia z chaosu a neistoty k duchovnému pokoju“.
V inscenácii účinkujú Tomáš Turek, Zuzana Konečná, Sarah Arató, Ján Jackuliak, Pavol Šimun, Anna Šišková, Jakub Somora a ďalší. Scénu navrhol Jozef Ciller, kostýmy Daniela Mesárošová. Pod hudbu sa podpísal Denis Bango, pohybovú spoluprácu mal na starosti Ladislav Cmorej.
„Strindberg patrí dlhodobo do mikroskopu dramaturgie Astorky, patrí k autorom, ktorí vychádzajú z autobiografie, s mimoriadnym darom slova vedia zachytiť pitvu ľudských vzťahov,“ povedal pre TASR k výberu diela Nvota. „Je to hra z obdobia po inferne, keď opustil Švédsko, súdy ho naháňali, bol označený za nepriateľa žien, ten človek, ktorý bojoval za práva žien,“ poznamenal k spisovateľovi a umelcovi, ktorý patril k formujúcim autorom švédskeho literárneho života konca 19. a začiatku 20. storočia. Ovplyvnil generácie umelcov a stal sa dôležitým inšpiračným zdrojom pre dramatiku absurdného a existenciálneho divadla.
Hlavný hrdina, umelec, má všetko, čo by si mohol priať - slávu, talent aj schopnosť provokovať davy. Napriek tomu je Neznámy uväznený v pocite, že mu niečo podstatné uniká. Do jeho nepokojného života vstupuje Dáma. „V prvom pláne je to stretnutie on a ona, prebehne iskra, ale viaže ich vina, rozhrešenie prichádza až na konci, na záver sme sa do toho ich putovania snažili vložiť nádej,“ hovorí Nvota k osudovému stretnutiu a hlbokému spojeniu dvoch bytostí. „Spoločne sa vydávajú na cestu, ktorá stiera hranice medzi realitou a snom, medzi básňou a skutočným životom,“ vysvetľuje dramaturgička predstavenia Andrea Domeová.
Pripomína, že Strindberg je známy tým, že jeho diela sú inšpirované vlastným životom, turbulentnými vzťahmi s priateľmi i vládnucou mocou, búrlivými manželstvami a škandalóznymi rozvodmi. Do Damasku I. - II. písal po rozpade druhého manželstva a vyrovnáva sa so svojím životom i svojím ideálom ženy.
Dominantná téma hry podľa dramaturgičky vychádza z názvu a odkazuje na biblický prerod Šavla na Pavla. „V súkromnom pohľade Strindberga to je jeho prerod od veľmi komplikovaných manželských vzťahov k duchovnému pokoju, ale v metafyzickom zmysle je to aj uňho prechod od neviazaného života k náboženskému pokoju,“ dodala Domeová k hre „o hľadaní čistého citu, o láske, ceste zásadného životného obratu, na ktorej hrdinovia cielia z chaosu a neistoty k duchovnému pokoju“.
V inscenácii účinkujú Tomáš Turek, Zuzana Konečná, Sarah Arató, Ján Jackuliak, Pavol Šimun, Anna Šišková, Jakub Somora a ďalší. Scénu navrhol Jozef Ciller, kostýmy Daniela Mesárošová. Pod hudbu sa podpísal Denis Bango, pohybovú spoluprácu mal na starosti Ladislav Cmorej.
