MS v hokeji 2026
Všetky správy
Parlament koncom apríla schválil novelu zákona o meste Košice. Nová úprava má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22.
Autor TASR
Košice 1. júna (TASR) - Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský podal na Ústavný súd (ÚS) SR návrh na začatie konania o súlade viacerých ustanovení novely zákona o meste Košice. Ombudsman namieta nesúlad s Ústavou SR a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Navrhuje aj pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení ešte pred tohtoročnými komunálnymi voľbami. TASR o tom informoval hovorca VOP Branislav Gigac.
Predmetom návrhu sú ustanovenia, ktoré zavádzajú povinnosť, aby každá mestská časť, a po reforme územného členenia aj každá miestna časť, mala v mestskom zastupiteľstve a miestnych zastupiteľstvách najmenej jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov. Dobrovodský je presvedčený, že takto nastavené pravidlá môžu vážne narušiť princíp rovnosti volebného práva, ktorý je jedným zo základných pilierov demokratického právneho štátu.
„Demokracia stojí na princípe, že každý hlas má mať približne rovnakú váhu. Ak sa vytvoria volebné obvody, v ktorých na jedného poslanca pripadá výrazne odlišný počet obyvateľov, dochádza k oslabeniu rovnosti volebného práva. Niektorí voliči tak získajú väčší vplyv na výsledok volieb ako iní,“ tvrdí Dobrovodský. Podľa ombudsmana novela zákona uprednostňuje územné zastúpenie jednotlivých mestských a miestnych častí pred ústavným princípom proporcionality zastúpenia obyvateľov. „Ústava chráni nielen právo voliť, ale aj rovnosť váhy každého hlasu. Štát ani zákonodarca nemôžu vytvárať systém, v ktorom bude hlas občana v jednej časti mesta silnejší ako hlas občana v inej časti mesta len preto, že hranice volebných obvodov sú pevne naviazané na historické alebo administratívne členenie územia,“ argumentuje VOP.
Napadnutá právna úprava podľa ombudsmana prakticky znemožňuje vytváranie volebných obvodov podľa reálneho počtu obyvateľov. Povinné zastúpenie každej mestskej alebo miestnej časti aspoň jedným poslancom môže podľa neho viesť k situáciám, v ktorých na jedného poslanca v malej mestskej časti pripadne výrazne menej obyvateľov než v inej časti mesta a hlas voliča z menšej časti mesta bude mať vyššiu váhu. Podľa VOP tiež kandidáti v menších častiach budú potrebovať menej hlasov na získanie mandátu, voliči vo väčších častiach mesta budú v porovnaní s inými voličmi znevýhodnení a dôjde k deformácii princípu „jeden človek - jeden hlas“.
VOP pripomína, že novela zákona zároveň od roku 2030 zásadne mení územné členenie Košíc. Počet mestských častí sa má znížiť. Súčasné mestské časti sa majú transformovať na miestne časti bez samosprávnych kompetencií. Napriek tomu budú mať tieto miestne časti naďalej garantované vlastné zastúpenie v zastupiteľstvách. Dobrovodský upozorňuje, že takýto model môže viesť k dlhodobému „zakonzervovaniu“ disproporcií vo volebnom systéme a zabráni pružnému reagovaniu na demografický vývoj.
„Demokratický volebný systém musí byť schopný reagovať na zmeny v počte obyvateľov jednotlivých častí mesta. Ak zákon pevne prikáže zastúpenie každej časti bez ohľadu na počet jej obyvateľov, vzniká riziko systematickej nerovnosti medzi voličmi,“ doplnil ombudsman.
Navrhuje aj pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Dobrovodský si myslí, že ich aplikácia môže mať bezprostredný dosah už na najbližšie voľby do orgánov samosprávy obcí. „Ak existuje vážne riziko, že volebné pravidlá budú viesť k porušovaniu rovnosti hlasov občanov, je nevyhnutné, aby ústavnosť týchto pravidiel preskúmal Ústavný súd ešte pred ich praktickou aplikáciou,“ dodal VOP.
Parlament koncom apríla schválil novelu zákona o meste Košice. Nová úprava má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. Počíta napríklad s vytvorením tretieho viceprimátora Košíc, respektíve námestníka primátora, ktorý má riešiť najmä racionalizáciu počtu mestských častí na akýkoľvek iný počet. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030, respektíve 2031, by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Zároveň sa má počet mestských poslancov zvýšiť zo 41 na 51.
Predmetom návrhu sú ustanovenia, ktoré zavádzajú povinnosť, aby každá mestská časť, a po reforme územného členenia aj každá miestna časť, mala v mestskom zastupiteľstve a miestnych zastupiteľstvách najmenej jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov. Dobrovodský je presvedčený, že takto nastavené pravidlá môžu vážne narušiť princíp rovnosti volebného práva, ktorý je jedným zo základných pilierov demokratického právneho štátu.
„Demokracia stojí na princípe, že každý hlas má mať približne rovnakú váhu. Ak sa vytvoria volebné obvody, v ktorých na jedného poslanca pripadá výrazne odlišný počet obyvateľov, dochádza k oslabeniu rovnosti volebného práva. Niektorí voliči tak získajú väčší vplyv na výsledok volieb ako iní,“ tvrdí Dobrovodský. Podľa ombudsmana novela zákona uprednostňuje územné zastúpenie jednotlivých mestských a miestnych častí pred ústavným princípom proporcionality zastúpenia obyvateľov. „Ústava chráni nielen právo voliť, ale aj rovnosť váhy každého hlasu. Štát ani zákonodarca nemôžu vytvárať systém, v ktorom bude hlas občana v jednej časti mesta silnejší ako hlas občana v inej časti mesta len preto, že hranice volebných obvodov sú pevne naviazané na historické alebo administratívne členenie územia,“ argumentuje VOP.
Napadnutá právna úprava podľa ombudsmana prakticky znemožňuje vytváranie volebných obvodov podľa reálneho počtu obyvateľov. Povinné zastúpenie každej mestskej alebo miestnej časti aspoň jedným poslancom môže podľa neho viesť k situáciám, v ktorých na jedného poslanca v malej mestskej časti pripadne výrazne menej obyvateľov než v inej časti mesta a hlas voliča z menšej časti mesta bude mať vyššiu váhu. Podľa VOP tiež kandidáti v menších častiach budú potrebovať menej hlasov na získanie mandátu, voliči vo väčších častiach mesta budú v porovnaní s inými voličmi znevýhodnení a dôjde k deformácii princípu „jeden človek - jeden hlas“.
VOP pripomína, že novela zákona zároveň od roku 2030 zásadne mení územné členenie Košíc. Počet mestských častí sa má znížiť. Súčasné mestské časti sa majú transformovať na miestne časti bez samosprávnych kompetencií. Napriek tomu budú mať tieto miestne časti naďalej garantované vlastné zastúpenie v zastupiteľstvách. Dobrovodský upozorňuje, že takýto model môže viesť k dlhodobému „zakonzervovaniu“ disproporcií vo volebnom systéme a zabráni pružnému reagovaniu na demografický vývoj.
„Demokratický volebný systém musí byť schopný reagovať na zmeny v počte obyvateľov jednotlivých častí mesta. Ak zákon pevne prikáže zastúpenie každej časti bez ohľadu na počet jej obyvateľov, vzniká riziko systematickej nerovnosti medzi voličmi,“ doplnil ombudsman.
Navrhuje aj pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Dobrovodský si myslí, že ich aplikácia môže mať bezprostredný dosah už na najbližšie voľby do orgánov samosprávy obcí. „Ak existuje vážne riziko, že volebné pravidlá budú viesť k porušovaniu rovnosti hlasov občanov, je nevyhnutné, aby ústavnosť týchto pravidiel preskúmal Ústavný súd ešte pred ich praktickou aplikáciou,“ dodal VOP.
Parlament koncom apríla schválil novelu zákona o meste Košice. Nová úprava má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. Počíta napríklad s vytvorením tretieho viceprimátora Košíc, respektíve námestníka primátora, ktorý má riešiť najmä racionalizáciu počtu mestských častí na akýkoľvek iný počet. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030, respektíve 2031, by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Zároveň sa má počet mestských poslancov zvýšiť zo 41 na 51.
