Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Pôvodná hra prešla radikálnou úpravou.
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) - Bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava (DPOH) uvedie v piatok 6. marca premiéru inscenácie Tri sestry. Ide o výraznú úpravu dramatického textu Antona Pavloviča Čechova v réžii Patrície Rotterovej. Pod výraznú úpravu diela sa podpísala spolu s dramaturgičkou Katarínou Jungovou. Na scéne bývalého krytu civilnej obrany (CO) v podzemí divadla v novom počine účinkujú Zuzana Konečná, Alexandra Lukáčová, Ivana Kološová, Marek Majeský, Róbert Sipos, Katarína Gurová a Tadeáš Bolo.
Ako uviedla na štvrtkovej tlačovej konferencii riaditeľka DPOH Vladislava Fekete, novou inscenáciou divadlo nadväzuje na tému aktuálnej sezóny - nová klasika, venovaná modernému vnímaniu klasických dramatických textov, ale voľne i na dramaturgickú líniu Generácia Z. V rámci nej dostávajú priestor mladí tvorcovia a témy, ktorými žijú. „Veľmi nás zaujíma ich uhol pohľadu, ich názory na to, akú dobu žijeme, čo nás trápi, čím sa zaoberáme,“ povedala Fekete k uvedeniu novej hry spojenej s pohľadom generácie tvorkýň, ktoré kriticky premýšľajú o vlastnej krajine a svojej budúcnosti.
Rotterová s Jungovou vytvorili výraznú scénickú úpravu Čechovovej divadelnej klasiky Tri sestry. „Čechov je veľmi univerzálny, prináša témy, hĺbku, hladiny, ktoré sú univerzálne,“ poznamenala Fekete. Podľa nej sa tvorivému tímu podarilo vytvoriť inscenáciu orientovanú nielen na generáciu Z. „Je oveľa širšie koncipovaná, každá generácia si v nej nájde to svoje obdobie, svoju emóciu.“
Pôvodná hra prešla radikálnou úpravou. Ako vysvetlila režisérka, rodina Prozorovcov sa nenachádza v Rusku v roku 1901. Tvorkyne vsadili ruské postavy do slovenského prostredia. „Zažívajú príchod, prítomnosť a odchod armády rovnako ako v predlohe, ale motív armády naberá v našej inscenácii iný významový rámec,“ dodáva Rotterová k predstaveniu, ktorého dej sa odohráva v časovej línii rokov 1945 - 1952 - 1970 - 1991 a dotýka sa aj súčasnosti.
„Tri sestry nám prišli zaujímavé práve pre armádu, ktorá rámcuje dianie v hre. Prichádza Veršinin, s ním aj batéria, na záver hry odchádza, prišlo nám zaujímavé zamyslieť sa nad naším vzťahom k Rusku a k Moskve,“ priblížila Rotterová. Kostýmy do inscenácie vytvorila oceňovaná Marija Havran. Pod scénografiu a svetelný dizajn sa podpísal Matúš Ďuran.
„Základným motívom strateného raja, ktorý hľadajú postavy, je Moskva, v našej inscenácii sa Moskva nespomína, spomína sa na záver v silných a veľmi zaujímavých kontextoch,“ podotkla Fekete k „reinterpretácii“ Čechova v priestore podzemného krytu divadla. Téme, ako uchopiť ruskú klasiku, ruskú tému sa chce venovať aj v rôznych sprievodných podujatiach. Druhú premiéru inscenácie Tri sestry uvedie 13. marca.
Ako uviedla na štvrtkovej tlačovej konferencii riaditeľka DPOH Vladislava Fekete, novou inscenáciou divadlo nadväzuje na tému aktuálnej sezóny - nová klasika, venovaná modernému vnímaniu klasických dramatických textov, ale voľne i na dramaturgickú líniu Generácia Z. V rámci nej dostávajú priestor mladí tvorcovia a témy, ktorými žijú. „Veľmi nás zaujíma ich uhol pohľadu, ich názory na to, akú dobu žijeme, čo nás trápi, čím sa zaoberáme,“ povedala Fekete k uvedeniu novej hry spojenej s pohľadom generácie tvorkýň, ktoré kriticky premýšľajú o vlastnej krajine a svojej budúcnosti.
Rotterová s Jungovou vytvorili výraznú scénickú úpravu Čechovovej divadelnej klasiky Tri sestry. „Čechov je veľmi univerzálny, prináša témy, hĺbku, hladiny, ktoré sú univerzálne,“ poznamenala Fekete. Podľa nej sa tvorivému tímu podarilo vytvoriť inscenáciu orientovanú nielen na generáciu Z. „Je oveľa širšie koncipovaná, každá generácia si v nej nájde to svoje obdobie, svoju emóciu.“
Pôvodná hra prešla radikálnou úpravou. Ako vysvetlila režisérka, rodina Prozorovcov sa nenachádza v Rusku v roku 1901. Tvorkyne vsadili ruské postavy do slovenského prostredia. „Zažívajú príchod, prítomnosť a odchod armády rovnako ako v predlohe, ale motív armády naberá v našej inscenácii iný významový rámec,“ dodáva Rotterová k predstaveniu, ktorého dej sa odohráva v časovej línii rokov 1945 - 1952 - 1970 - 1991 a dotýka sa aj súčasnosti.
„Tri sestry nám prišli zaujímavé práve pre armádu, ktorá rámcuje dianie v hre. Prichádza Veršinin, s ním aj batéria, na záver hry odchádza, prišlo nám zaujímavé zamyslieť sa nad naším vzťahom k Rusku a k Moskve,“ priblížila Rotterová. Kostýmy do inscenácie vytvorila oceňovaná Marija Havran. Pod scénografiu a svetelný dizajn sa podpísal Matúš Ďuran.
„Základným motívom strateného raja, ktorý hľadajú postavy, je Moskva, v našej inscenácii sa Moskva nespomína, spomína sa na záver v silných a veľmi zaujímavých kontextoch,“ podotkla Fekete k „reinterpretácii“ Čechova v priestore podzemného krytu divadla. Téme, ako uchopiť ruskú klasiku, ruskú tému sa chce venovať aj v rôznych sprievodných podujatiach. Druhú premiéru inscenácie Tri sestry uvedie 13. marca.
