Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac sa rosy nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Košice 3. marca (TASR) - Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
V Žakarovciach v Gelnickom okrese či na Zamagurí sa v tento deň pila len čierna káva alebo sa jedol iba chlieb, inde aj údené ryby. Gazda však nemal piť ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný. Ak by pil pálenku, mohol by ho uštipnúť had alebo by sa mu zničila úroda.
„Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni a snažia sa škodiť. Ľudia na ochranu pred nimi natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom,“ povedala.
V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac sa rosy nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka. Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila. Ak v tento deň strihali ovce, mali mať kvalitnú vlnu. Značkoval sa aj dobytok. Verilo sa totiž, že na Veľký piatok menej cítia bolesť. S vierou, že sa rýchlejšie hoja rany, štepili aj ovocné stromy.
„Mútilo sa tiež maslo. Naši predkovia verili, že má rôzne magické vlastnosti. Napríklad, keď potom išiel gazda siať, týmto maslom si potrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté,“ vysvetlila Mitrová s tým, že na Veľký piatok bola zakázaná akákoľvek činnosť na poli, respektíve práca so zemou.
Magické účinky sa pripisovali aj vode, nechýbali tak úkony spojené s kúpaním sa v potoku. „Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež, niekde brodili aj kone,“ spresnila.
Vo vybraných oblastiach nielen východného Slovenska dievčatá praktizovali i rôzne magické zvyky, ktorými si chceli pritiahnuť náklonnosť mužov a veštili si budúceho manžela.
„Veľmi populárnym zvykom bolo aj to, že si dievčatá ráno česali vlasy pod vŕbou, aby ich mali dlhé, husté a krásne,“ doplnila Mitrová s tým, že na Veľký piatok sa tiež nechával vyvetrať odev, čo ho malo uchrániť pred moľami.
V Žakarovciach v Gelnickom okrese či na Zamagurí sa v tento deň pila len čierna káva alebo sa jedol iba chlieb, inde aj údené ryby. Gazda však nemal piť ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný. Ak by pil pálenku, mohol by ho uštipnúť had alebo by sa mu zničila úroda.
„Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni a snažia sa škodiť. Ľudia na ochranu pred nimi natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom,“ povedala.
V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac sa rosy nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka. Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila. Ak v tento deň strihali ovce, mali mať kvalitnú vlnu. Značkoval sa aj dobytok. Verilo sa totiž, že na Veľký piatok menej cítia bolesť. S vierou, že sa rýchlejšie hoja rany, štepili aj ovocné stromy.
„Mútilo sa tiež maslo. Naši predkovia verili, že má rôzne magické vlastnosti. Napríklad, keď potom išiel gazda siať, týmto maslom si potrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté,“ vysvetlila Mitrová s tým, že na Veľký piatok bola zakázaná akákoľvek činnosť na poli, respektíve práca so zemou.
Magické účinky sa pripisovali aj vode, nechýbali tak úkony spojené s kúpaním sa v potoku. „Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež, niekde brodili aj kone,“ spresnila.
Vo vybraných oblastiach nielen východného Slovenska dievčatá praktizovali i rôzne magické zvyky, ktorými si chceli pritiahnuť náklonnosť mužov a veštili si budúceho manžela.
„Veľmi populárnym zvykom bolo aj to, že si dievčatá ráno česali vlasy pod vŕbou, aby ich mali dlhé, husté a krásne,“ doplnila Mitrová s tým, že na Veľký piatok sa tiež nechával vyvetrať odev, čo ho malo uchrániť pred moľami.
