Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Štátny dokument o surovinách z roku 2004 podľa odborníkov z fakulty pracuje s číslami z roku 1999 a niektoré jeho odhady siahajú len po rok 2010.
Autor TASR
Košice 30. októbra (TASR) - Odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) upozorňujú, že dostatok surovín je otázkou bezpečnosti štátu. Ako TASR informovali z univerzity, na príprave nového plánu surovinovej politiky sa podieľala aj FBERG.
Štátny dokument o surovinách z roku 2004 podľa odborníkov z fakulty pracuje s číslami z roku 1999 a niektoré jeho odhady siahajú len po rok 2010. Dodávajú, že vznikol v čase, keď štát ťažbu surovín utlmoval a recykláciu riešil len pri stavebnom odpade. Návrh novej surovinovej politiky - plánu, ako má štát so surovinami narábať, dáva podľa nich bezpečnosť na prvé miesto.
„Skutočnosť, že tento strategický dokument používa štatistické údaje z roku 1999, dokazuje, že je nevyhnutne potrebná jeho aktualizácia a prispôsobenie najnovším trendom,“ uvádza sa v materiáli fakulty.
Surovinová bezpečnosť je podľa odborníkov FBERG prvou z troch priorít nového plánu. Znamená, že štát má k dispozícii suroviny v takej kvalite a množstve, aké potrebuje, a vtedy, keď ich potrebuje. Nerastné bohatstvo, ktoré patrí podľa článku 4 Ústavy SR štátu, sa nedá obnoviť, a preto ho musí podľa nich chrániť, šetrne a efektívne využívať v prospech súčasných aj budúcich generácií.
Súčasťou dlhodobej stratégie by tak malo byť využívanie domácich surovinových zdrojov pri rešpektovaní environmentálnych, hospodárskych a spoločenských podmienok.
„Surovinová bezpečnosť nie je abstraktný pojem z odborných štúdií. Je to schopnosť štátu zabezpečiť pre priemysel, energetiku aj obranu potrebné suroviny v správnom množstve, kvalite a čase. Bez nej nemožno hovoriť o stabilnom hospodárstve ani o bezpečnom Slovensku,“ zdôraznil dekan FBERG Michal Cehlár.
Podľa nového plánu suroviny už nemajú ísť len jednou cestou - vyťažiť, spotrebovať, vyhodiť, ale majú sa recyklovať a znova využívať. Patriť tu má aj takzvaný urban mining, teda získavanie surovín z komunálneho odpadu. Odborníci tvrdia, že v rámci surovín treba myslieť aj na ekonomiku, ľudí a prírodu. Fakulta spája oblasti baníctva, ekológie, riadenia, geotechnológie a dôležité je podľa nej aj vzdelávanie. Cehlár dodal, že na FBERG sa venujú celej ceste surovín od hľadania ložísk cez ťažbu a spracovanie až po recykláciu a ochranu prírody. „Štátu preto vieme poradiť odborne a nestranne. Zároveň pripravujeme odborníkov, ktorých bude moderný surovinový priemysel potrebovať,“ doplnil.
Keďže mnohí ľudia ťažbe nedôverujú, odborníci chcú, aby sa o surovinách hovorilo otvorenejšie s ochrancami prírody či s obyvateľmi obcí, ktorých sa ťažba týka. Objasňujú, že cieľom je vytvárať priestor na vecnú diskusiu, v ktorej sa pri rozhodovaní o využívaní nerastných surovín zohľadnia hospodárske prínosy, environmentálne riziká, ale aj oprávnené záujmy miestnych komunít.
Štátny dokument o surovinách z roku 2004 podľa odborníkov z fakulty pracuje s číslami z roku 1999 a niektoré jeho odhady siahajú len po rok 2010. Dodávajú, že vznikol v čase, keď štát ťažbu surovín utlmoval a recykláciu riešil len pri stavebnom odpade. Návrh novej surovinovej politiky - plánu, ako má štát so surovinami narábať, dáva podľa nich bezpečnosť na prvé miesto.
„Skutočnosť, že tento strategický dokument používa štatistické údaje z roku 1999, dokazuje, že je nevyhnutne potrebná jeho aktualizácia a prispôsobenie najnovším trendom,“ uvádza sa v materiáli fakulty.
Surovinová bezpečnosť je podľa odborníkov FBERG prvou z troch priorít nového plánu. Znamená, že štát má k dispozícii suroviny v takej kvalite a množstve, aké potrebuje, a vtedy, keď ich potrebuje. Nerastné bohatstvo, ktoré patrí podľa článku 4 Ústavy SR štátu, sa nedá obnoviť, a preto ho musí podľa nich chrániť, šetrne a efektívne využívať v prospech súčasných aj budúcich generácií.
Súčasťou dlhodobej stratégie by tak malo byť využívanie domácich surovinových zdrojov pri rešpektovaní environmentálnych, hospodárskych a spoločenských podmienok.
„Surovinová bezpečnosť nie je abstraktný pojem z odborných štúdií. Je to schopnosť štátu zabezpečiť pre priemysel, energetiku aj obranu potrebné suroviny v správnom množstve, kvalite a čase. Bez nej nemožno hovoriť o stabilnom hospodárstve ani o bezpečnom Slovensku,“ zdôraznil dekan FBERG Michal Cehlár.
Podľa nového plánu suroviny už nemajú ísť len jednou cestou - vyťažiť, spotrebovať, vyhodiť, ale majú sa recyklovať a znova využívať. Patriť tu má aj takzvaný urban mining, teda získavanie surovín z komunálneho odpadu. Odborníci tvrdia, že v rámci surovín treba myslieť aj na ekonomiku, ľudí a prírodu. Fakulta spája oblasti baníctva, ekológie, riadenia, geotechnológie a dôležité je podľa nej aj vzdelávanie. Cehlár dodal, že na FBERG sa venujú celej ceste surovín od hľadania ložísk cez ťažbu a spracovanie až po recykláciu a ochranu prírody. „Štátu preto vieme poradiť odborne a nestranne. Zároveň pripravujeme odborníkov, ktorých bude moderný surovinový priemysel potrebovať,“ doplnil.
Keďže mnohí ľudia ťažbe nedôverujú, odborníci chcú, aby sa o surovinách hovorilo otvorenejšie s ochrancami prírody či s obyvateľmi obcí, ktorých sa ťažba týka. Objasňujú, že cieľom je vytvárať priestor na vecnú diskusiu, v ktorej sa pri rozhodovaní o využívaní nerastných surovín zohľadnia hospodárske prínosy, environmentálne riziká, ale aj oprávnené záujmy miestnych komunít.
