< sekcia Regióny

H. Hrinková vníma demokraciu ako neustály proces, treba sa oň starať

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Vlastimil Andor

Hrinková žije posledných šesť rokov v Nórsku, ako však sama povedala, dianie v SR pozorne sleduje a najviac ju sklamalo zlyhanie kontrolného mechanizmu prokuratúry a súdnictva.

Rimavská Sobota 28. novembra (TASR) – Demokracia, ktorú žijeme, je neustály proces, o ktorý sa treba starať. Pre TASR to v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie uviedla Henrieta Hrinková, ktorá na študentskom proteste 16. novembra 1989 v Bratislave ako prvá verejne tlmočila požiadavky mladých ľudí na zmeny.

„Určite je dobré, že sa to stalo, to by som si nikdy nedovolila spochybňovať. Nový systém nám dal základnú hodnotu, a to je sloboda – sloboda prejavu, cestovania, voľby, študovať. To boli všetky základné práva, ktoré nám komunizmus upieral,“ podotkla Hrinková.

Po novembri 1989 sa podľa nej vystavali základné štruktúry demokratického štátu, otvorili sa demokratické procesy na každej úrovni. „Myslím si však, akoby sme mnohí mali v sebe zacykleného nejakého starého, jemne posttotalitného človiečika, ktorý sa obáva naplno povedať, čo si myslí,“ poznamenala.

Hrinková žije posledných šesť rokov v Nórsku, ako však sama povedala, dianie v SR pozorne sleduje a najviac ju sklamalo zlyhanie kontrolného mechanizmu prokuratúry a súdnictva. „Myslela som si, že sa nám to už nestane. Neverila som, že tu ešte existuje v takej kondícii mafiánsky spôsob vládnutia, že sa dostane do takej blízkosti prokuratúry a súdnictva, že ju celú zmanipuluje vo svoj prospech,“ konštatovala.

Zaspomínala si aj na samotný pochod 16. novembra 1989, keď podľa nej študenti akoby mali vypnuté centrum strachu. „Poháňal nás taký zdravý hnev, potreba povedať už niečo nahlas. Predstavte si tú kombináciu, my mnohí študenti žurnalistiky, masírovaní ideológiou komunizmu, ako máme písať, ako máme vychovávať ľud – jednoducho, ten pohár sa už naplnil,“ povedala Hrinková.

Dodala, že celý pochod bol neohlásený a nepovolený a jeho priebeh kontrolovali príslušníci polície i Štátnej bezpečnosti. „Po celý čas sme čakali, ako sa to vyvinie. Vraj však boli viac-menej paralyzovaní, lebo všetky ostatné policajné zložky už boli odvelené do Prahy,“ ozrejmila.

Spomenula tiež, že viac ako oni sami sa o nich báli rodičia. „Mne osobne sa stalo, že nám volali príslušníci Štátnej bezpečnosti, či vieme, že budeme všetci vylúčení,“ konkretizovala Hrinková, podľa ktorej však na druhý deň bola demonštrácia v Prahe a našťastie už k ničomu takému nedošlo.

Henrieta Hrinková bola v novembri 1989 študentkou štvrtého ročníka žurnalistiky. Po jej ukončení pracovala v redakcii novín Gemerské zvesti v Rimavskej Sobote, odkiaľ pochádza. V ďalších rokoch pôsobila v neziskovom sektore a oblasti PR.