Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z prostriedkov projektu bude samospráva financovať vybudovanie železiarskeho múzea, vodného hámru i výstavbu úzkokoľajovej železnice a nákup rušňa s vagónmi.
Autor TASR
Zemplínske Hámre 9. októbra (TASR) - Objavme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch je názov projektu, ktorý začne realizovať ešte v tomto roku na svojej pôde obec Zemplínske Hámre v okrese Snina. Z jeho rozpočtu bude financovaná obnova a výstavba viacerých objektov v duchu niekdajšej banskej, železiarskej a uhliarskej tradície spomínanej dediny. Jedinečný stavebný projekt na území Zemplína bude financovať Švajčiarska konfederácia.
Ako TASR informoval starosta Zemplínskych Hámrov Jozef Gajdoš, z prostriedkov švajčiarskeho finančného mechanizmu bude samospráva financovať obnovu obecných stavieb, ktoré prebuduje na železiarske múzeum a vodný hámor.
Rekonštrukcia štôlne
V centre obce pribudne aj replika vysokej pece v pôvodnej veľkosti a v neďalekom kameňolome míľa na pálenie dreveného uhlia. Samospráva tam zároveň zriadi informačné centrum a zrekonštruuje štôlňu, kde sa ťažila železná ruda. Náklady projektu odhadol starosta na viac ako 1, 1 milióna eur.
Gajdoš ďalej uviedol, že z projektového rozpočtu plánujú financovať aj výstavbu úzkokoľajovej železnice a nákup rušňa s vagónmi. "Stali sme sa totiž členmi európskej železnej cesty a do budúcna sa chceme úzkokoľajkou napojiť na Kolonickú hvezdáreň, aby sme tam mohli prevážať turistov," doplnil starosta.
Samospráva chce podľa jeho slov odštartovať stavebné práce na projekte čo najskôr. "Do mesiaca by sme mali mať po ukončení verejného obstarávania vybraného dodávateľa stavby. Po podpise zmluvy by sme sa následne chceli pustiť do realizácie diela."
Svetová kríza zastavila ťažbu
Železná ruda sa ťažila za obcou vo Vihorlatských vrchoch do 30. rokov minulého storočia. "Táto činnosť tu následne zanikla, pretože vyťažená ruda začala byť chudobná na železo. Prišla zároveň svetová hospodárska kríza." podotkol Gajdoš. Pripomenul, že Zemplínske Hámre boli pre svoj ťažobný priemysel v minulosti veľmi známe. "V 30. rokoch 19. storočia sa tu nachádzala najmodernejšia vysoká pec v Strednej Európe."
Gajdoš je presvedčený, že obec, ktorá je východiskovým bodom pre túry do Vihorlatských vrchov, na Sninský kameň či jazero Morské oko, sa úspešnou realizáciou spomínaného projektu natrvalo zapíše do mapy turistických lákadiel východoslovenského regiónu. "Robíme všetko preto, aby k nám prichádzali ľudia, aby naša dedina žila, rozvíjala sa," uzavrel starosta.
Ako TASR informoval starosta Zemplínskych Hámrov Jozef Gajdoš, z prostriedkov švajčiarskeho finančného mechanizmu bude samospráva financovať obnovu obecných stavieb, ktoré prebuduje na železiarske múzeum a vodný hámor.
Rekonštrukcia štôlne
V centre obce pribudne aj replika vysokej pece v pôvodnej veľkosti a v neďalekom kameňolome míľa na pálenie dreveného uhlia. Samospráva tam zároveň zriadi informačné centrum a zrekonštruuje štôlňu, kde sa ťažila železná ruda. Náklady projektu odhadol starosta na viac ako 1, 1 milióna eur.
Gajdoš ďalej uviedol, že z projektového rozpočtu plánujú financovať aj výstavbu úzkokoľajovej železnice a nákup rušňa s vagónmi. "Stali sme sa totiž členmi európskej železnej cesty a do budúcna sa chceme úzkokoľajkou napojiť na Kolonickú hvezdáreň, aby sme tam mohli prevážať turistov," doplnil starosta.
Samospráva chce podľa jeho slov odštartovať stavebné práce na projekte čo najskôr. "Do mesiaca by sme mali mať po ukončení verejného obstarávania vybraného dodávateľa stavby. Po podpise zmluvy by sme sa následne chceli pustiť do realizácie diela."
Svetová kríza zastavila ťažbu
Železná ruda sa ťažila za obcou vo Vihorlatských vrchoch do 30. rokov minulého storočia. "Táto činnosť tu následne zanikla, pretože vyťažená ruda začala byť chudobná na železo. Prišla zároveň svetová hospodárska kríza." podotkol Gajdoš. Pripomenul, že Zemplínske Hámre boli pre svoj ťažobný priemysel v minulosti veľmi známe. "V 30. rokoch 19. storočia sa tu nachádzala najmodernejšia vysoká pec v Strednej Európe."
Gajdoš je presvedčený, že obec, ktorá je východiskovým bodom pre túry do Vihorlatských vrchov, na Sninský kameň či jazero Morské oko, sa úspešnou realizáciou spomínaného projektu natrvalo zapíše do mapy turistických lákadiel východoslovenského regiónu. "Robíme všetko preto, aby k nám prichádzali ľudia, aby naša dedina žila, rozvíjala sa," uzavrel starosta.
