Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ochranári tiež hovoria o chýbajúcom preskúmaní projektovej dokumentácie stavebným úradom či upustení od miestneho zisťovania pred povolením stavby.
Autor TASR
Demänovská Dolina 7. augusta (TASR) - Iniciatíva My sme les v spolupráci s organizáciou Via Juris podala podnet na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši na preskúmanie zákonnosti postupu obce Demänovská Dolina pri povoľovaní novej zjazdovky Luková - Otupné v stredisku Jasná. Podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les existuje podozrenie, že pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia došlo k viacerým porušeniam zákona.
„Cieľom podnetu, ktorý sme adresovali okresnej prokuratúre, je preveriť, či obec Demänovská dolina postupovala v súlade so zákonom pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia na novú zjazdovku. V 11-stranovom podnete upozorňujeme na viacero závažných pochybení,” poznamenal Kuchta.
Podľa ochranárov mal stavebný úrad obce Demänovská Dolina spôsobiť reťazenie chýb, medzi ktorými je napríklad chýbajúca grafická príloha územného rozhodnutia, umiestnenie stavby na neexistujúcich parcelách, nedostatočné odôvodnenie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, nesprávne určený okruh účastníkov konania či chyby pri doručovaní oznámení účastníkom konania.
Ochranári tiež hovoria o chýbajúcom preskúmaní projektovej dokumentácie stavebným úradom či upustení od miestneho zisťovania pred povolením stavby. „Ak by stavebný úrad od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním neupustil, tak by sa pravdepodobne zistilo, že v trase navrhovanej zjazdovky sa nachádza pliesko. Závažným zistením tiež je, že parcely uvedené v územnom rozhodnutí do dnešného dňa neexistujú, zjazdovka respektíve jej časti teda boli schválené na právne neexistujúcich parcelách,” zdôraznil Kuchta.
Hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR), ktorá výstavbu novej zjazdovky realizuje, Marián Galajda v reakcii pre TASR upozornil, že projekt zjazdovky prechádzal desať rokov zákonnými povoľovacími procesmi. „Na jeho príprave a posudzovaní sa podieľali projektanti, autorizovaní odborníci, orgány ochrany prírody, stavebný úrad aj ďalšie dotknuté inštitúcie, vrátane My sme les ako účastníka konania pri udeľovaní výnimky. Ak dnes niekto paušálne tvrdí, že celý proces bol nezákonný, spochybňuje prácu všetkých,“ podotkol Galajda.
TMR podľa jeho slov rešpektuje právo každého občana či organizácie obrátiť sa na prokuratúru a požiadať o preskúmanie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy. „Samotné podanie podnetu však nie je dôkazom nezákonnosti aj napriek tomu, že sa toto podanie takýto dojem snaží účelovo vytvoriť. Ide o právny názor jednej zo strán, o ktorom rozhodnú príslušné orgány, nie mediálne vyhlásenia,“ skonštatoval Galajda.
Hovorca TMR upriamil pozornosť aj na fakt, že zjazdovka je dnes prakticky dokončená a všetky opatrenia v súvislosti s nálezom mokrade boli vykonané. „Lokalita bola po objavení vytýčená, nezasahovalo sa do nej, bola odborne posúdená priamo na mieste všetkými príslušnými orgánmi a aj za účasti iniciatívy boli navrhnuté ochranné opatrenia, ktoré sme všetky zrealizovali, aby mokraď ostala zachovaná,“ uzavrel Galajda.
„Cieľom podnetu, ktorý sme adresovali okresnej prokuratúre, je preveriť, či obec Demänovská dolina postupovala v súlade so zákonom pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia na novú zjazdovku. V 11-stranovom podnete upozorňujeme na viacero závažných pochybení,” poznamenal Kuchta.
Podľa ochranárov mal stavebný úrad obce Demänovská Dolina spôsobiť reťazenie chýb, medzi ktorými je napríklad chýbajúca grafická príloha územného rozhodnutia, umiestnenie stavby na neexistujúcich parcelách, nedostatočné odôvodnenie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, nesprávne určený okruh účastníkov konania či chyby pri doručovaní oznámení účastníkom konania.
Ochranári tiež hovoria o chýbajúcom preskúmaní projektovej dokumentácie stavebným úradom či upustení od miestneho zisťovania pred povolením stavby. „Ak by stavebný úrad od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním neupustil, tak by sa pravdepodobne zistilo, že v trase navrhovanej zjazdovky sa nachádza pliesko. Závažným zistením tiež je, že parcely uvedené v územnom rozhodnutí do dnešného dňa neexistujú, zjazdovka respektíve jej časti teda boli schválené na právne neexistujúcich parcelách,” zdôraznil Kuchta.
Hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR), ktorá výstavbu novej zjazdovky realizuje, Marián Galajda v reakcii pre TASR upozornil, že projekt zjazdovky prechádzal desať rokov zákonnými povoľovacími procesmi. „Na jeho príprave a posudzovaní sa podieľali projektanti, autorizovaní odborníci, orgány ochrany prírody, stavebný úrad aj ďalšie dotknuté inštitúcie, vrátane My sme les ako účastníka konania pri udeľovaní výnimky. Ak dnes niekto paušálne tvrdí, že celý proces bol nezákonný, spochybňuje prácu všetkých,“ podotkol Galajda.
TMR podľa jeho slov rešpektuje právo každého občana či organizácie obrátiť sa na prokuratúru a požiadať o preskúmanie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy. „Samotné podanie podnetu však nie je dôkazom nezákonnosti aj napriek tomu, že sa toto podanie takýto dojem snaží účelovo vytvoriť. Ide o právny názor jednej zo strán, o ktorom rozhodnú príslušné orgány, nie mediálne vyhlásenia,“ skonštatoval Galajda.
Hovorca TMR upriamil pozornosť aj na fakt, že zjazdovka je dnes prakticky dokončená a všetky opatrenia v súvislosti s nálezom mokrade boli vykonané. „Lokalita bola po objavení vytýčená, nezasahovalo sa do nej, bola odborne posúdená priamo na mieste všetkými príslušnými orgánmi a aj za účasti iniciatívy boli navrhnuté ochranné opatrenia, ktoré sme všetky zrealizovali, aby mokraď ostala zachovaná,“ uzavrel Galajda.
