Zvolen 12. januára (TASR) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) chce v roku 2026 riešiť viacero výziev a úloh. Jednou z nich je otvorenie diskusie o zmene ústavného zákona o dlhovej brzde, vyriešiť chce aj financovanie miestnych poriadkových občianskych a poriadkových služieb či pripraviť návrh dokumentu pre užšiu medziobecnú spoluprácu. Na tlačovej konferencii vo Zvolene to v pondelok uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

Za jednu z hlavných úloh pre tento rok si ZMOS stanovilo otvorenie otázky zmeny ústavného zákona o dlhovej brzde. Podľa predsedu združenia majú v tomto smere podporu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj zástupcov Ministerstva financií SR. Cieľom je, aby zo sankčného mechanizmu boli vyňaté mestá a obce, keďže samosprávy nezadlžujú Slovensko v takej miere ako samotný štát.

„V súčasnosti sa samosprávy miest a obcí podieľajú na celom verejnom dlhu len objemom 1,14 percenta. Ak je dnes dlh 85 miliárd, náš dlh je niekde na úrovni jednej miliardy,“ skonštatoval Božik s tým, že podľa súčasnej legislatívy je sankčný mechanizmus pri dlhovej brzde nespravodlivo prísnejší voči mestám a obciam v porovnaní so štátom, ktorý sa na tvorbe dlhu podieľa oveľa výraznejšie.

Ak by k zmene zákona nedošlo, podľa predsedu ZMOS to môže v nasledujúcom roku spôsobiť „rozpadnutie rozpočtov miesta obcí“. „Bude to práve po voľbách, keď noví primátori, starostovia a nové zastupiteľstvá si budú mať stanovovať priority pre prvý rok nového volebného obdobia a zistia, že nemôžu urobiť nič, pretože nebudú môcť zakomponovať do svojich rozpočtov finančné operácie, úvery ani využitie rezervného fondu, ktorý si sami vytvorili,“ vysvetlil Božik.

ZMOS sa v roku 2026 plánuje pozrieť aj na doriešenie zákona o cestnej premávke a posilnenia kompetencií obecných polícií. So štátom chce ďalej pokračovať aj v diskusii v oblasti reformy sociálnych služieb či o legislatíve v oblasti stavebníctva. Dôležitou úlohou bude podľa predsedu združenia aj doriešenie financovania miestnych občianskych a poriadkových služieb.

„Aby sme dokázali zabezpečiť financovanie všade tam, kde vysoká koncentrácia marginalizovaných komunít pri nízkom systéme financovania samosprávy dokázala práve cez tento nástroj obce zabezpečiť bezpečnosť pre súžitie minority s majoritou,“ poznamenal Božik. Ako dodal, združenie pracuje aj na návrhu pozičného dokumentu, ktorý bude samosprávy motivovať k užšej medziobecnej spolupráci.

ZMOS chce v tomto roku vláde a politikom vyslať aj jasný signál v tom, že modernizácia verejnej správy má spočívať v efektívnom štáte, ale tiež vo výkonnej samospráve s dostatočným množstvom kompetencií. Predseda združenia pripomenul, že na úrovni miestnej štátnej správy je naďalej zbytočná duplicita vo vzťahu k výkonu samosprávy a mestá a obce by vedeli viaceré kompetencie, napríklad v oblasti stavebníctva a školstva, realizovať formou preneseného výkonu štátnej správy.

V roku 2026 sa bude ZMOS naďalej snažiť aj o zmenu financovania samospráv s cieľom, aby mestá a obce mali zabezpečené predvídateľné financovanie s výhľadom na niekoľko rokov. Božik pripomenul, že aj tento rok bude pre samosprávy náročný a to i z pohľadu štátnej konsolidácie. „Máme zaknihovaný výpadok pre tento rok 291 miliónov eur len z titulu konsolidácie, nerátame tam ďalších 300 miliónov z titulu daňových bonusov,“ skonštatoval predseda ZMOS.