Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Regióny

Jaskyňa Aksamitka nie je prístupná, ľudia ju však poškodzujú

Na snímke horskí záchranári v jednej zo siení jaskyne Aksamitka v Haligovských skalách v Haligovciach 8. septembra 2014. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Turisti poškodzujú kvapľovú výzdobu, farbia a striekajú steny sprejmi a pod.

Spišská Stará Ves 8. septembra (TASR) – Jaskyňa Aksamitka, ktorá sa nachádza v masíve Haligovských skál v Pieninskom národnom parku (PIENAP), je verejnosti neprístupná. Aj napriek tomu tam chodia ľudia a dokonca ju poškodzujú. Pre TASR to potvrdil predseda Horskej služby PIENAP Marko Popovič s tým, že turisti poškodzujú kvapľovú výzdobu, farbia a striekajú steny sprejmi a pod.

„Táto jaskyňa je veľmi známa, v stredoveku sa v nej ukrýval známy český vodca bratríkov Peter Aksamit a vlastne podľa neho je tá jaskyňa aj nazvaná,“ vysvetľuje Popovič. Neukrýval sa tam sám, ale s celým vojskom bratríkov, ktorí sa na území severného Spiša nachádzali. Jaskyňa má niekoľko chodieb a tri väčšie priestory. Prvým z nich je veľká sieň, ktorá má dĺžku do 60 metrov, nasleduje nižšia chodba a potom opäť obrovská sieň, ktorá má dĺžku takmer 100 metrov.

Jaskyňa je známa tým, že sú tam chránené netopiere a to je aj jeden z dôvodov, prečo nie je sprístupnená. „Hlavný dôvod ochrany je, že jaskyňa je najväčším zimoviskom netopierov v Pieninách a v podstate je aj jediným na tomto území. Zimujú tu štyri druhy netopierov, ich počet sa pohybuje od 200 do 300 kusov,“ upozornil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Klč. Keby sa v jaskyni zvýšila návštevnosť, poškodilo by to podľa neho mikroklímu, ktorá je tu veľmi citlivá. Zároveň by turisti vyrušovali netopierov a tie keď sa prebudia, v zime hynú. „Keby sa zmenila teplota v jaskyni napr. pohybom ľudí, tak by sa netopiere prebúdzali neprirodzeným spôsobom, neprijímali by žiadnu potravu a hynuli by,“ objasnil Klč.

Určité množstvo ľudí do Aksamitky vstupuje nelegálne, niektorí z nich si odtrhli kvapeľ na pamiatku, kopali do kameňov, dotýkali sa výzdoby, sú však aj takí, ktorí si tam dokonca založili oheň. „Je to malá jaskyňa v porovnaní s inými jaskyňami, napr. s Belianskou jaskyňou, takže sa aktuálne ani neuvažuje o jej sprístupnení. Pripravujeme projekt, aby sme mohli otvor do jaskyne úplne uzatvoriť, aby sa tam ľudia nedostali," dodáva Klč.

Fotogaléria: Jaskyňa Aksamitka


Trénovanie záchranárskych akcií

Na snímke horský záchranár si prezerá vchod do jednej zo siení jaskyne Aksamitka v Haligovských skalách v Haligovciach 8. septembra 2014.
Foto: TASR/Oliver Ondráš
Jaskyňa je však podľa Popoviča vhodná na trénovanie záchranárskych akcií. "My sa však snažíme ich obmedziť na čo najmenší počet, vzhľadom na ochranu tej jaskyne a ochranu prírody v celom PIENAP,“ zdôraznil Popovič. Horskí záchranári však v žiadnom prípade neodporúčajú navštevovať jaskyňu Aksamitka, a to nielen z dôvodu jej ochrany. „Ale aj z dôvodu bezpečnosti, keďže ten terén je veľmi nebezpečný, sú tam skalné sutiny, ostré skaly a niektoré tie chodby sú veľmi nízke a dochádza tak k poraneniam hlavy,“ upozornil Popovič.

Jaskyňa Aksamitka sa nachádza v bradlovom útvare Haligovských skál, v roku 1979 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor a od roku 1996 je zaradená medzi národné prírodné pamiatky. Leží v nadmorskej výške 750 metrov a považuje sa za typickú krasovú jaskyňu. Na jej vzniku sa výrazne podieľala voda, ktorá presakovala dovnútra krasového masívu. "Na jednej strane ju vytvorila, ale ju aj postupne ničí. V dôsledku erózie napr. spadla časť pôvodného stropu s výzdobou. Okrajové časti jaskyne zase poškodila ruka človeka,“ dodáva Klč. Jaskyňu dlhú 335 metrov charakterizujú chodby a rútivé a balvanité dómy. Jaskynný útvar je zároveň aj archeologickým náleziskom.