Existenciu staršej architektúry na mieste dnešného coburgovského kaštieľa v Jelšave v Revúckom okrese potvrdil tohtoročný archeologický výskum, ktorý bol súčasťou prác pri napojení objektu na inžinierske siete. Na snímke coburgovský kaštieľ v Jelšave, v okrese Revúca 9. augusta 2020. Foto: TASR - Branislav Caban
Súčasný kaštieľ bol postavený v 17. storočí a prestavaný v 18. storočí.
Jelšava 9. augusta (TASR) – Existenciu staršej architektúry na mieste dnešného coburgovského kaštieľa v Jelšave v Revúckom okrese potvrdil tohtoročný archeologický výskum, ktorý bol súčasťou prác pri napojení objektu na inžinierske siete. TASR o ňom informoval archeológ Martin Kvietok z firmy Midland Adventure, ktorá výskum realizovala.
„Vykonali sme predstihovú sondáž v miestach výkopov inžinierskych sietí v podjazde do kaštieľa. Vyhĺbili sme štyri sondy, ktoré dosiahli hĺbku od troch do štyroch metrov. Ukázali sa veľmi zaujímavé výsledky, pretože priamo v podjazde, takzvanom dúfarte, máme zachytenú staršiu architektúru. O nej sa domnievame, že mohla byť opevnením pôvodného renesančného kaštieľa,“ ozrejmil Kvietok s tým, že toto opevnenie bolo buď asanované alebo sčasti zakomponované do terajšieho barokového objektu.
Súčasný kaštieľ bol postavený v 17. storočí a prestavaný v 18. storočí, a práve v podjazde je podľa archeológa jediné miesto, kde sa mohli zachovať pôvodné terény, keďže ostatné priestory sú podpivničené. „To sa nám aj potvrdilo. Okrem zvyškov opevnenia sa tu nachádzajú aj základy pravdepodobne starších meštianskych domov z obdobia neskorého stredoveku, teda prvej polovice 16. storočia, ktoré predtým stáli na mieste samotného kaštieľa,“ konkretizoval.
Existenciu staršej architektúry na mieste dnešného coburgovského kaštieľa v Jelšave v Revúckom okrese potvrdil tohtoročný archeologický výskum, ktorý bol súčasťou prác pri napojení objektu na inžinierske siete. Na snímke sonda vykopaná v rámci archeologického výskumu v dúfarte, teda krytej vstupnej chodbe coburgovského kaštieľa v Jelšave, v okrese Revúca 9. augusta 2020.Foto: TASR - Branislav Caban
Archeológom sa však podarilo naraziť aj na ešte staršie vrstvy z prvej polovice 15. storočia, čo je podľa Kvietoka najstarší horizont sídliskovej aktivity v tejto časti Jelšavy. „V rámci vykopávok sme našli množstvo keramiky, ktorá nám pomáha datovať jednotlivé objekty. Bohužiaľ, je to obmedzený výkop, ktorý zodpovedá plánovanej aktivite okolo inžinierskych sietí. V budúcnosti by bolo ideálne odkryť celú situáciu na úroveň muriva a prezentovať ju v podjazde, keďže napovedá o zástavbe pred obdobím existencie kaštieľa,“ doplnil archeológ.
Ako pokračovala koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Viera Kozárová, inžinierske siete v objekte majú prispieť k rozvoju cestovného ruchu v meste i regióne. „V spolupráci s občianskym združením Čierne diery tu chceme vytvoriť zážitkovú expozíciu s možnosťou pobytu v kaštieli aj s prenocovaním v presklených kontajneroch, ktoré oni financujú,“ načrtla.
