Obec patrí v rámci regiónu z hľadiska bývania k najvyhľadávanejším

Kanianku vyhľadávajú pre bývanie obyvatelia susedných obcí a miest z viacerých dôvodov. Rozmach v počte obyvateľov zaznamenala v 80. rokoch minulého storočia, kedy sa do obce presťahovali občania Koša, ktorí museli ustúpiť rozšíreniu ťažby hnedého uhlia.

"Obec je vyhľadávaná hlavne pre kompletnú občiansku vybavenosť, jej polohu v blízkosti okresného mesta Prievidza, čo znamená blízkosť pracovných príležitostí pre našich obyvateľov, absenciu industrializácie, atraktívne prírodné prostredie či priehradu. Ďalším špecifikom a zaujímavosťou našej obce sú tiež relatívne nízke dane. Takže je to lokalita vyhľadávaná ľuďmi, ktorí majú záujem postaviť si tu domy či bývať v nájomných bytoch," vysvetlil starosta obce Ivor Husár.

Prílev obyvateľov zaznamenáva obec dlhodobo, nie vždy však tomu tak bolo. Podľa Husára obec mala dlhé stáročia maximálne okolo 500 obyvateľov, v 70. rokoch minulého storočia bola dokonca vyhlásená za zánikové územie. "To sa však zásadným spôsobom zmenilo v 80. rokoch, kedy došlo k likvidácii veľkej časti obce Koš, ktorá musela ustúpiť baníckej činnosti a na základe uznesenia vlády z roku 1980 bolo rozhodnuté, že Koš sa bude búrať a pod neskôr zbúranou časťou Koša bude dobývacie územie, kde sa bude ťažiť hnedé uhlie. Zhruba 3000 obyvateľov tejto obce bolo potom vysídlených a presťahovaných do Kanianky, zvyšná časť sa presťahovala do okolitých miest a obcí," objasnil s tým, že Kanianka sa preto musela nanovo vybudovať, vznikla tu sídlisková aglomerácia a veľa rodinných domov.

Obec aj pre záujem ľudí o bývanie postavila v posledných piatich rokoch dva nájomné bytové domy, jeden na Novej ulici a jeden na Lúčnej. Ich výstavbu financovala prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Husár upozornil, že výstavba nájomných domov nesie so sebou aj negatívne ohlasy. Príkladom je petícia občanov, ktorí sa postavili proti výstavbe bytového domu v rámci tretej individuálnej výstavby v roku 2011. Dôvodom petície podľa Husára bolo, že bytový dom, ktorého výstavbu schválilo ešte predchádzajúce vedenie obce, výrazne prevyšoval radovú zástavbu rodinných domov.

"Preto terajšie zastupiteľstvo odstúpilo od takéhoto zámeru a pokiaľ si to ľudia nebudú želať, nebude v takýchto lokalitách nájomné bytovky stavať. Aj keď záujem obyvateľov z okolitých obcí o výstavbu nájomných bytov je, momentálne na obecnom úrade evidujeme 50 žiadostí," vysvetlil Husár. Doplnil, že obec však úplne od individuálnej výstavby neustúpila. "Teraz máme rozpracovanú tretiu individuálnu výstavbu, kde sú už všetky pozemky predané, avšak stavajú sa tam rodinné domy. Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme mali ísť, keďže máme výhodu oproti iným obciam, pretože máme po pozemkových úpravách, po komasácii, máme usporiadané pozemky a obec má pripravené dve až tri veľké lokality na ďalšiu výstavbu rodinných domov," uzavrel Husár.

Obec sa môže pochváliť dvomi "naj"

Obed Kanianka je atraktívna nielen svojou polohou, ktorá jej zabezpečuje rozsiahle prírodné prostredie, ale aj vyhľadávanou vodnou nádržou a tým, že v nej nie je žiadna industrializácia. Kanianka je tiež obcou s dvomi "naj". Počtom obyvateľov je najväčšou obcou v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) a na Slovensku patrí medzi obce s najmenšou zadlženosťou.

Podľa informácií zverejnených na webovej stránke obce, Kanianka vraj svoje pomenovanie získala od niekdajšieho panského baču Kaňana, ktorý tu mal postavenú kolibu. Kedy obec presne vznikla, sa doposiaľ nevie, keďže neexistuje žiaden záznam o jej založení. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1463, kedy sa Kanianka spomína v listine vydanej svätobeňadickým konventom ako Kanyafalwa. Obec, ktorá neskôr patrila k bojnickému panstvu, mala ešte pomenovania Kanyanka, Kanenka a Kananka.

Podľa starostu obce Ivora Husára od prvopočiatku tu žili želiari, nevoľníci, ktorí nevlastnili žiadne domy a boli najímaní na rôzne sezónne práce. "Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a z tejto historickej danosti vznikol aj znak obce. Erb je charakteristickým znakom starej Kanianky, teda dvomi kosákmi a lemešom, do erbu je vložený aj symbol obce Koš - svätoondrejský kríž, a to pre presťahovanie sa obyvateľov Koša do Kanianky v 80. rokoch minulého storočia," vysvetlil.

Obec sa rozprestiera na území veľkom 794 hektárov. Kanianka je so 4134 obyvateľmi najväčšou obcou v Trenčianskom samosprávnom kraji. Druhým "naj" je to, že Kanianka patrí k obciam s najmenšou zadlženosťou na obyvateľa na Slovensku. Podľa slov Husára k 1. januáru tohto roka predstavovala zadlženosť 0 eur na obyvateľa.

Dominantou obce je vodná nádrž Kanianska priehrada

Napriek tomu, že sa celá Kanianska priehrada nenachádza na katastrálnom území obce Kanianka (okres Prievidza), Kaniančania ju považujú za dominantu svojej obce. V okolí priehrady, ktorú navštívi ročne viac ako 1000 ľudí, plánuje samospráva obce vybudovať spevnenú komunikáciu. V jej blízkosti sa tiež momentálne realizuje aj individuálna výstavba.

Ako vysvetlil starosta Kanianky Ivor Husár, priehrada má takmer deväť hektárov a pôvodne bola postavená ako závlahová priehrada pre poľnohospodárske družstvo Horná Nitra v Nedožeroch-Brezanoch a Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. "S tým, že keď sa v podstate tie závlahy pre spomínané inštitúcie stali nefunkčnými, zmenil sa aj význam celej nádrže. Nádrž teda slúži predovšetkým na športové a rekreačné účely, funguje tu tiež Slovenský rybársky zväz - organizácia v Kanianke, ktorá tu robí každoročne súťaže a využíva túto nádrž na chov a lov rýb," doplnil.

Špecifikom priehrady je to, že cez ňu ide katastrálna hranica mesta Bojnice a obce Kanianka. Zhruba dve tretiny priehrady ležia na území našej obce a jedna tretina na katastrálnom území mesta Bojnice. "Je to trošku nešťastie, pretože táto priehrada bezprostredne súvisí s našou sídliskovou časťou a gro tej starostlivosti o priehradu, jej čistotu, údržbu jej okolia, znášajú obyvatelia našej obce. Samozrejme, vo väčšej miere ju aj využívajú," objasnil Husár.

Samospráva Kanianky plánuje v budúcnosti zrealizovať v okolí priehrady zatiaľ len jeden projekt. "Čo sa týka plánov do budúcnosti, treba povedať, že obec má ukončené pozemkové úpravy a v rámci ukončenej komasácie a všetkých ďalších etáp, mali nasledovať etapy budovania spevnených komunikácií. Takže je naplánované, že popri priehrade bude viesť cesta, ktorá by sa mala využívať na športové a rekreačné účely. Všetko to však stojí a padá na finančných zdrojoch a je známe, že štát nemá dostatočne finančne vykryté pozemkové úpravy v iných obciach, takže sa nedá povedať kedy budú tieto etapy zrealizované," poznamenal Husár. V bojnickej časti priehrady sa momentálne realizuje aj individuálna výstavba, ktorá sa stretla s nevôľou obyvateľov Kanianky. Podľa slov Husára dôvodom je výrub väčšej časti stromov, obec navyše nemá ani pripravenú infraštruktúru na väčší počet obyvateľov. Husár však vidí v projekte, ktorý realizuje mesto Bojnice, aj pozitívum. "Pozitívum by mohlo byť, že naplníme základnú školu. Neustále totiž zápasíme s poklesom žiakov, čiže predpokladáme, že nakoľko táto aglomerácia bezprostredne súvisí s našou zástavbou, deti z tejto aglomerácie budú navštevovať našu školu," dodal.

Obec po pozemkových úpravách v minulosti vybudovala v blízkosti priehrady aj pláž, ktorú využívajú hlavne matky s deťmi a neplavci. "Táto pláž bola ešte v nedávnej minulosti vo vlastníctve urbárskeho spoločenstva v Kanianke. Po pozemkových úpravách sa pláž stala vlastníctvom obce, čiže pokiaľ by sme mali nejaké ďalšie zámery v oblasti rekreačného využitia, vieme v tejto sfére budovať nejaké ďalšie zariadenia," uzavrel Husár s tým, že obec v rámci revitalizácie uplynulý rok vybudovala tiež verejné toalety v blízkosti pláže a vďaka tomu sa vyriešil problém s odpadkami a hygienou návštevníkov priehrady počas letnej sezóny.

Obec trápi najmä chýbajúca kanalizácia v jej starej časti

Samospráva obce plánuje v budúcnosti vybudovať kanalizáciu v starej časti obce, otvoriť ďalšie lokality pre individuálnu bytovú výstavbu, vyasfaltovať cesty na území obce, opraviť chodníky či zrekonštruovať kultúrny dom. Obec chce s asfaltovaním ciest a otváraním lokalít pre výstavbu začať už v blízkej budúcnosti, s realizáciou ostatných projektov chce počkať na nasledujúce programovacie obdobie Európskej únie (EÚ).

Ako uviedol starosta obce Ivor Husár, najpálčivejším problémom obce je absentujúca kanalizácia v jej starej časti. "Jeden veľký projekt, ktorý mal byť pre 15 obcí v rámci odkanalizovania padol. Teraz teda čakáme na vyhlásenie nových projektov, aby sme mohli byť odkanalizovaní. Intenzívne komunikujeme so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou ohľadom týchto vecí. Pripravili sme podklady, súhlasy vlastníkov na pripojenie budúcej kanalizácie, čiže z našej strany sme si všetky záväzky splnili," vysvetlil.

Samospráva v najbližšom období plánuje zrealizovať dva projekty, otvoriť ďalšie lokality pre individuálnu výstavbu a vyasfaltovať väčšiu časť ciest v obci. "My sme si požičali v tomto roku 150.000 eur a ideme realizovať asfaltovanie ciest podľa rozhodnutia zastupiteľstva. Začíname v starej lokalite, v lokalitách, ktoré sú svahovité a kde máme problém s odhŕňaním snehu a údržbou hlavne v zimnom období," priblížil najbližší plán obce Husár.

Obec podľa slov Husára plánuje tiež zrekonštruovať rozpadnuté chodníky, kultúrny dom, dobudovať športový areál či zfunkčniť bývalú kinosálu v dome kultúry a prebudovať ju na spoločenskú miestnosť, na čo samospráva získala prostriedky od nadácie istej energetickej spoločnosti. "Čiže musíme sa vrátiť aj trošku späť, lebo za nejakých 20 rokov existencie alebo vybudovania celej novej Kanianky sa investovalo do toho nehnuteľného majetku pomerne málo finančných prostriedkov. Najhoršia investícia je totiž tá, ktorá v podstate nefunguje a iba nám tak stojí," uzavrel Husár.