< sekcia Regióny

Stredoškolský kampus v areáli bývalých kasární v Kežmarku nebude

Na archívnej snímke kasárne v Kežmarku. Foto: TASR - Adriána Hudecová

Pôvodne plánovaný investičný zámer krajskej samosprávy by areál bývalých kasární riešil len čiastočne a k vízii skutočného študentského mestečka by sa podľa hovorkyne PSK iba priblížil.

Kežmarok 23. júla (TASR) – Prešovský samosprávny kraj (PSK) nebude realizovať stredoškolský kampus v areáli bývalých kasární v Kežmarku. „Výsledkom takmer ročného procesu analýz je objektívne zistenie, že pre PSK je investičný vstup do tohto objektu najmenej vhodným a najmenej hospodárnym riešením umiestnenia vybraných župných škôl v Kežmarku,“ uviedla pre TASR hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

Najzásadnejším argumentom podľa nej je, že PSK má aj bez tohto areálu dostatok vlastného majetku, ktorý by mohol byť efektívne zhodnotený finančne menej náročnými rekonštrukciami a zároveň by pomohol vyriešiť problém nevyhovujúcich priestorov spomínaných škôl v meste. „Toto konštatovanie korešponduje s aktuálnymi koncepčnými materiálmi rozvoja stredného školstva v kraji a optimalizácie siete škôl, ktorá reflektuje demografický vývoj, potreby trhu práce i najefektívnejšie využitie kapacity župných škôl. Týka sa to samozrejme aj mesta Kežmarok,“ upozornila hovorkyňa.

Ďalším z dôvodov je podľa krajskej samosprávy fakt, že študentské mestečko neexistuje v ucelenej architektonickej štúdii. Jeleňová dodala, že nové vedenie PSK reálne prevzalo od toho predchádzajúceho iba architektonickú štúdiu využitia troch existujúcich budov bez riešenia širších vzťahov k pozemkom a budovám v lokalite, ktoré vlastní miestna samospráva. „Medzi mestom Kežmarok a PSK nedošlo k dohode o spoločnom riešení danej lokality s konkrétnymi technickými a finančnými záväzkami tak, ako tomu bolo v mnohých spoločných investíciách PSK v minulosti,“ zdôraznila Jeleňová a pripomenula, že v priestore kasární sa nachádza desať budov a celá plocha areálu je približne dva hektáre. PSK nadobudol majetok v areáli kasární v máji 2017, zámenou získal tri budovy a zhruba 0,5 hektára pôdy. Mesto Kežmarok v ňom aktuálne vlastní zvyšok budov i pozemkov.

Pôvodne plánovaný investičný zámer krajskej samosprávy by areál bývalých kasární riešil len čiastočne a k vízii skutočného študentského mestečka by sa podľa hovorkyne iba priblížil. Ďalším mínusom investičného zámeru bolo podľa PSK prílišné limitovanie rekonštrukcie skeletom pôvodných budov, čo nezodpovedalo vízii moderných, architektonicky príťažlivých a účelne využitých objektov. Navyše realizácia projektu by si vyžiadala kompletné vybudovanie inžinierskych sietí. „Situácia so sieťami je tam podstatne zložitejšia, ako sme predpokladali a sťažuje ju aj neexistujúca dokumentácia. Projekt komplikuje i environmentálna záťaž v kasárňach, za ktorú prevzalo zodpovednosť ministerstvo životného prostredia. Objektívne treba vnímať aj finančnú náročnosť celého projektu, ktorý by znamenal obrovskú záťaž na rozpočty PSK i mesta,“ objasnila Jeleňová.

Ubezpečila, že kraj stále hľadá najefektívnejšie a ekonomicky najvýhodnejšie riešenie pre fungovanie svojich škôl v Kežmarku a pracuje s viacerými alternatívami a návrhmi. O výslednom projekte ešte rokuje PSK s vlastníkom budov, kde sa nachádzajú školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a rovnako aj s miestnou samosprávou. „V každom prípade do stredného školstva v Kežmarku chceme a budeme smerovať v najbližšom období viaceré investície tak, aby Gymnázium Pavla Országa Hviezdoslava, Stredná umelecká škola i Hotelová akadémia Otta Brucknera mali dôstojnejšie a modernejšie priestory. Či budeme rekonštruovať len pôvodné budovy, alebo postavíme nový objekt, zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté,“ pripomenula hovorkyňa kraja s tým, že PSK pozitívne vníma príchod investorov do okresu Kežmarok, čomu chce prispôsobiť odborné školstvo i študijné a učebné odbory na školách.

V tejto súvislosti je pre Kežmarok podľa PSK dobrou správou, že do Strednej odbornej školy agropotravinárskej a technickej na Kušnierskej bráne by mala smerovať investícia za takmer 4,5 milióna eur. Stane sa tak na základe rozhodnutia tímu zloženého zo zástupcov PSK, Európskej komisie a Svetovej banky, v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu a tzv. Iniciatívy Catching-up Regions.