FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Bratislavské Kino Lumiére oslávi 14 rokov od svojho otvorenia v piatok 5. septembra.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Bratislavské Kino Lumiére oslávi 14 rokov od svojho otvorenia v piatok 5. septembra. Narodeniny si pripomenie projekciou kultovej snímky Quentina Tarantina Pulp Fiction (1994), ktorú premietne v cykle Reštaurovaná klasika. TASR o tom informovala Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Z jeho zbierok sa bude pri príležitosti narodenín kina premietať digitálne reštaurovaný sci-fi film Tretí šarkan (1985). Dielo Petra Hledíka premietnu v sobotu 6. septembra.
Film Pulp Fiction je považovaný za „prototyp“ postmoderného filmu. Podľa SFÚ je antológiou žánrových citácií, strieda žánre od gangstersky po tanečný film, od filmu z boxerského prostredia až k filmom o Vietname. „Skladá sa z troch na prvý pohľad nesúvisiacich historiek z krvavého podsvetia tvoriacich jeden príbeh, plný štylizovaného násilia, drog, absurdných situácií, nečakaných dejových zvratov a dnes už legendárnych scén a ‚zľudovených‘ dialógov,“ približuje napínavý film s inovatívnou príbehovou štruktúrou, v ktorom sa hlavné postavy jedného príbehu stávajú vedľajšími v inom príbehu. Vo filme, ktorý preslávil Tarantina po celom svete, účinkujú hollywoodske hviezdy ako John Travolta, Samuel L. Jackson, Bruce Willis, Maria de Medeiros, Uma Thurman, Harvey Keitel, Tim Roth či Amanda Plummer.
Digitálne zreštaurovaný film Petra Hledíka Tretí šarkan je ukážkou práce digitalizačného pracoviska SFÚ. Ide zatiaľ o jeho posledné digitálne reštaurované dielo. „Zároveň je to prvý slovenský sci-fi film určený predovšetkým deťom a mládeži,“ poznamenáva Nôtová k filmovej adaptácii na motívy próz populárneho autora dobrodružných vedecko-fantastických príbehov Jozefa Žarnaya Tajomstvo Dračej steny, Prekliata planéta a Tri roky prázdnin. Hovorí o školákoch, ktorí sa pomocou vesmírnej rakety dostanú na neznámu planétu s úplne zdevastovaným ekosystémom. „Je akousi sci-fi verziou Zemanovej Cesty do praveku. Ale pripomína tiež Spielbergove Blízke stretnutia tretieho druhu alebo patafyzickú poetiku Ericha von Dänikena. Tretí šarkan síce, pochopiteľne, filmársky zostarol, na druhej strane jeho ekologické posolstvo - predstava sveta, ktorý sa rúti do klimatickej katastrofy, je dnes ešte nástojčivejšie,“ dodáva k snímke filmová historička Petra Hanáková.
Film Pulp Fiction je považovaný za „prototyp“ postmoderného filmu. Podľa SFÚ je antológiou žánrových citácií, strieda žánre od gangstersky po tanečný film, od filmu z boxerského prostredia až k filmom o Vietname. „Skladá sa z troch na prvý pohľad nesúvisiacich historiek z krvavého podsvetia tvoriacich jeden príbeh, plný štylizovaného násilia, drog, absurdných situácií, nečakaných dejových zvratov a dnes už legendárnych scén a ‚zľudovených‘ dialógov,“ približuje napínavý film s inovatívnou príbehovou štruktúrou, v ktorom sa hlavné postavy jedného príbehu stávajú vedľajšími v inom príbehu. Vo filme, ktorý preslávil Tarantina po celom svete, účinkujú hollywoodske hviezdy ako John Travolta, Samuel L. Jackson, Bruce Willis, Maria de Medeiros, Uma Thurman, Harvey Keitel, Tim Roth či Amanda Plummer.
Digitálne zreštaurovaný film Petra Hledíka Tretí šarkan je ukážkou práce digitalizačného pracoviska SFÚ. Ide zatiaľ o jeho posledné digitálne reštaurované dielo. „Zároveň je to prvý slovenský sci-fi film určený predovšetkým deťom a mládeži,“ poznamenáva Nôtová k filmovej adaptácii na motívy próz populárneho autora dobrodružných vedecko-fantastických príbehov Jozefa Žarnaya Tajomstvo Dračej steny, Prekliata planéta a Tri roky prázdnin. Hovorí o školákoch, ktorí sa pomocou vesmírnej rakety dostanú na neznámu planétu s úplne zdevastovaným ekosystémom. „Je akousi sci-fi verziou Zemanovej Cesty do praveku. Ale pripomína tiež Spielbergove Blízke stretnutia tretieho druhu alebo patafyzickú poetiku Ericha von Dänikena. Tretí šarkan síce, pochopiteľne, filmársky zostarol, na druhej strane jeho ekologické posolstvo - predstava sveta, ktorý sa rúti do klimatickej katastrofy, je dnes ešte nástojčivejšie,“ dodáva k snímke filmová historička Petra Hanáková.
