Bratislava 19. mája (TASR) - Kochova záhrada v Bratislave, národná kultúrna pamiatka, prešla kompletnou obnovou. Opäť sa tak otvára verejnosti, otvorená bude denne vrátane víkendov od 9.00 h. Na utorňajšej tlačovej konferencii o tom informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo spolu so zástupcami neziskovej organizácie Národný Trust a partnermi projektu. S obnovou záhrady sa začalo vlani v lete.

„Dávame do portfólia zachránenej minulosti z Bratislavy ďalší bod, Kochovu záhradu. Toto unikátne miesto je veľmi dôležité nielen pre svoju históriu, ale preto, že je to kus nádhernej, krásnej záhrady v centre mesta. Záhrada sa postupne zmenila na priestor s historickou, neobyčajnou atmosférou,“ skonštatoval Vallo.

V rámci obnovy došlo najmä k výsadbe novej zelene. Usiluje sa čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovávať zbierkový charakter záhrady. Okrem viac ako desiatky nových, mladých a zdravých stromov tam pribudlo aj viac ako 500 kríkov, tisíce trvaliek či vodné rastliny. Zrekonštruované sú tiež vonkajšie oporné múry okolo záhrady, obnovené sú chodníky, lavičky a mobiliár. Vyčistené sú sochy a ako vodný prvok má slúžiť zrekonštruovaný bazén.

Vybudované je i návštevnícko-interpretačné centrum ako zázemie pre vzdelávacie aktivity, komunitné podujatia či aktivity podporujúce fyzické a duševné zdravie. „Prirodzene tak nadväzujeme na odkaz zakladateľa Kochovej záhrady Karola Kocha, ktorý už v medzivojnovom období aktívne presadzoval pozitívny vplyv prírody a kvalitného životného prostredia na zdravie človeka,“ podotkla Michaela Kubíková, riaditeľka Národného Trustu, ktorý tam od roku 2007 realizoval dobrovoľnícke brigády.

Rozsiahlu obnovu Kochovej záhrady realizovala samospráva aj vďaka finančnej podpore z programu spolupráce Interreg Slovensko-Rakúsko i finančným príspevkom zo súkromného sektora.

Hlavné mesto pracovalo na obnove Kochovej záhrady od roku 2022, keď ju získalo do vlastníctva. Predtým, ako ju získalo od ministerstva vnútra, záhrada chátrala a zarastala. Realizovali sa v nej iba udržiavacie práce na báze dobrovoľníckych brigád a aktivít. Dlhodobo chýbajúca systematická údržba mala podľa magistrátu za následok úbytok druhovej pestrosti drevín, ale aj narušenie architektonických súčastí a výtvarných diel. Otvorená bývala počas podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad či v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Magistrát zo záhrady v rámci upratovania vyviezol desať ton odpadu. Roky neprístupný a neudržiavaný areál bol vyčistený. Práce sa týkali tiež bezpečnostných orezov či odstránenia viacerých poškodených, starých či odumretých stromov a kríkov.

Kochova záhrada vznikla na začiatku 30. rokov minulého storočia na mieste pôvodného vinohradu a bola súčasťou súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Architektonický projekt spracovala trojica architektov Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Výsadbu zelene spracoval a realizoval slovenský botanik, záhradník a tvorca Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák.

Na relatívne malej a členitej ploche menšej ako pol hektára bolo pôvodne vysadených 120 druhov a kultivarov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín, ktoré boli doplnené umeleckými dielami či chodníčkami.