Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Ten spôsobuje neustále sa znižujúci počet žiakov v školách a triedach, pričom úbytok žiakov ovplyvňuje fungovanie a financovanie škôl.
Autor TASR
Komárno 16. marca (TASR) - Mesto Komárno sa pripravuje na zhoršujúci sa demografický vývoj. Ten spôsobuje neustále sa znižujúci počet žiakov v školách a triedach, pričom úbytok žiakov ovplyvňuje fungovanie a financovanie škôl. Viceprimátor Komárna Ondrej Gajdáč prezentoval detailné dáta a prognózy na stretnutí zástupcov samospráv a riaditeľov škôl v regióne.
Dáta ukazujú, že nejde len o krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý a trvalý demografický trend. Kým v roku 2015 sa v Komárne narodilo 271 detí, v roku 2025 to bolo už len 165 detí. Tento výrazný pokles o 39 percent znamená, že v meste sa ročne narodí v priemere o desať až 11 detí menej.
Podobná situácia prevláda v celom okrese Komárno. Tam počet narodených detí klesol za posledných desať rokov z 914 na 596, čo predstavuje zníženie o 35 percent. „Nechceme naznačovať žiadne katastrofické scenáre, no musíme pracovať s faktami a včas sa na túto situáciu pripraviť,“ povedal Gajdáč.
Aktuálny vývoj sa v najbližších rokoch priamo odzrkadlí na obsadenosti škôl. Odhady na školský rok 2031/2032 počítajú v Komárne už len so 165 prvákmi. Oproti školskému roku 2022/2023 by to znamenalo pokles tried prvého ročníka z 11 na sedem. Ešte citeľnejšie sa problém dotýka materských škôl, kde by mal počet detí do roku 2031 klesnúť zo súčasných 781 na 532, čím by sa počet skupín zredukoval z 39 na 27.
Klesajúci počet žiakov v triedach prináša samosprávam výrazné ekonomické zaťaženie. Pri normatívnom spôsobe financovania dostávajú školy prostriedky na žiaka, no personálne a prevádzkové náklady na zabezpečenie vyučovacieho procesu v neplnej triede ostávajú rovnako vysoké.
Situáciu samosprávam podľa vedenia mesta neuľahčuje ani školská legislatíva. Nové zákony o školskej správe a financovaní sú účinné od 1. januára 2026. Pre menšie obce je podľa viceprimátora obzvlášť problematické zníženie takzvaného veľkostného koeficientu, pričom hrozí, že v budúcnosti tento príspevok úplne zanikne.
Mestá a obce sa tak musia spoločne zamerať na nové modely fungovania. Patrí medzi ne prísnejšia úspora prevádzkových nákladov a nevyhnutné dofinancovanie škôl z rozpočtov obcí. Zvažovať sa bude aj horizontálne zlučovanie tried, prípadne vertikálne zlučovanie materských a základných škôl do jednej inštitúcie, čo by mohlo priniesť úspory najmä v oblasti energií. Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové systematicky pracovať na zvyšovaní atraktivity regiónu pre mladé rodiny.
Dáta ukazujú, že nejde len o krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý a trvalý demografický trend. Kým v roku 2015 sa v Komárne narodilo 271 detí, v roku 2025 to bolo už len 165 detí. Tento výrazný pokles o 39 percent znamená, že v meste sa ročne narodí v priemere o desať až 11 detí menej.
Podobná situácia prevláda v celom okrese Komárno. Tam počet narodených detí klesol za posledných desať rokov z 914 na 596, čo predstavuje zníženie o 35 percent. „Nechceme naznačovať žiadne katastrofické scenáre, no musíme pracovať s faktami a včas sa na túto situáciu pripraviť,“ povedal Gajdáč.
Aktuálny vývoj sa v najbližších rokoch priamo odzrkadlí na obsadenosti škôl. Odhady na školský rok 2031/2032 počítajú v Komárne už len so 165 prvákmi. Oproti školskému roku 2022/2023 by to znamenalo pokles tried prvého ročníka z 11 na sedem. Ešte citeľnejšie sa problém dotýka materských škôl, kde by mal počet detí do roku 2031 klesnúť zo súčasných 781 na 532, čím by sa počet skupín zredukoval z 39 na 27.
Klesajúci počet žiakov v triedach prináša samosprávam výrazné ekonomické zaťaženie. Pri normatívnom spôsobe financovania dostávajú školy prostriedky na žiaka, no personálne a prevádzkové náklady na zabezpečenie vyučovacieho procesu v neplnej triede ostávajú rovnako vysoké.
Situáciu samosprávam podľa vedenia mesta neuľahčuje ani školská legislatíva. Nové zákony o školskej správe a financovaní sú účinné od 1. januára 2026. Pre menšie obce je podľa viceprimátora obzvlášť problematické zníženie takzvaného veľkostného koeficientu, pričom hrozí, že v budúcnosti tento príspevok úplne zanikne.
Mestá a obce sa tak musia spoločne zamerať na nové modely fungovania. Patrí medzi ne prísnejšia úspora prevádzkových nákladov a nevyhnutné dofinancovanie škôl z rozpočtov obcí. Zvažovať sa bude aj horizontálne zlučovanie tried, prípadne vertikálne zlučovanie materských a základných škôl do jednej inštitúcie, čo by mohlo priniesť úspory najmä v oblasti energií. Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové systematicky pracovať na zvyšovaní atraktivity regiónu pre mladé rodiny.
