Quantcast
< sekcia Regióny

Komisia vyzýva investora nájsť riešenia, ako zachovať Istropolis

Na snímke z dronu budova Istropolisu ( Dom odborov) v Bratislave, 31. októbra 2021. Foto: TASR - Michal Svítok

V polovici januára má na mieste pribudnúť stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu.

Bratislava 17. januára (TASR) - Komisia pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva pri Mestskom zastupiteľstve v Bratislave vyzvala investora, aby hľadal riešenia, ktoré zachovajú budovu Istropolisu. TASR o tom informoval predseda komisie Matej Vagač. Členovia komisie podľa jeho slov vyjadrili nevôľu nad tým, že developer vo svojich plánoch nezohľadňuje občiansky tlak a odbornú diskusiu a nečaká na ukončenie a závery procesu EIA.

Členovia komisie uznesením zároveň vyzývajú investora, aby sa správal úctivo k architektonickým a kultúrnym hodnotám, ako aj k architektúre kultúrno-spoločenského komplexu Istropolis. Vyjadrili nevôľu s jeho búraním. "Apelujú, aby zainteresované strany hľadali riešenie v prospech rozšírenia a zachovania už existujúcej kultúrnej infraštruktúry hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Bratislava opakovane prichádza o kultúrne miesta, spoločenské priestory ako napríklad PKO, Amfiteáter, Divadlo Astorka, Stoka, kiná a iné," píše sa v stanovisku.

Šéfa komisie mrzí, že zbúranie Istropolisu "potvrdí dlhoročný trend likvidácie významných kultúrno-spoločenských objektov a komplexov architektúry z predchádzajúceho obdobia rozvoja Bratislavy", ktorý určujú najmä majitelia pozemkov a nehnuteľností, pričom patria do kultúrneho dedičstva mesta.

Podobne to vnímajú ďalší členovia komisie. Historik umenia Slovenskej akadémie vied Peter Szalay upozornil, že "architektonický komplex Istropolisu je synonymom modernej architektúry v Bratislave a jeho zbúranie bude znamenať ďalšiu stratu historickej pamäte". Člen komisie a poslanec mestského zastupiteľstva Adam Berka zas hovorí o strate hodnôt historických, umeleckých a architektonických aj o rozpore s princípmi ekologickej udržateľnosti. Poslankyňa Lucia Štasselová podotkla, že hoci mesto dobieha svoje resty v oblasti kultúry, chýba mu odvážna vízia, ktorá by posilnila identitu Bratislavy ako mesta kultúry, v ktorej by úcta a znovuoživenie predchádzajúcich architektonických počinov bola jej súčasťou.

Investor nedávno oznámil, že už má k dispozícii od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto právoplatné rozhodnutie o odstránení existujúceho objektu Domu odborov. Na jeho mieste plánuje vybudovať projekt Nový Istropolis, v ktorom ráta aj s novým kultúrno-spoločenským centrom, dvoma obytnými budovami, troma administratívnymi budovami či kongresovým hotelom. Z toho jedna stavba má mať výšku 116 metrov. Prestavať chce i okolie Domu odborov.

V polovici januára má na mieste pribudnúť stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu. Investor deklaruje zodpovedný prístup k obkladu i k tunajším umeleckým dielam a artefaktom.

Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia. Slúžila ako zjazdový palác pre špičky komunistického režimu. Po roku 1989 bola majetkom odborov. Novomestská samospráva sa ju pred rokmi pokúšala odkúpiť, k dohode neprišlo. Odbory predali Istropolis súkromnému investorovi v roku 2017. Za záchranu Domu odborov bojuje organizácia DOCOMOMO Slovensko. Budovu totiž považuje za ikonickú stavbu s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou.