Bratislava 28. augusta (TASR) - Český pesničkár Jaromír Nohavica odpremiéruje vo štvrtok v Bratislave očakávaný dokumentárny film Jarek, ktorý mapuje jeho život a tvorbu. Intímny, autentický a mimoriadne osobný portrét umelca je dielom režisérky Petry Všelichovej, ktorá na filme pracovala so svojím tvorivým tímom dva roky.
Nohavica pre TASR povedal, že rozhodnutie pustiť do svojho sveta filmárov príliš dlho nezvažoval. „Všetko v živote, a to sa týka nielen natáčania filmu, platne, alebo životných rozhodnutí, prichádza v pravú chvíľu. Príde čas, aby človek niektoré veci urobil, ako keď napríklad stavia dom, nájde si ženu. V istom veku prosto prichádza chvíľa, keď si povieš, bolo by dobre pozrieť sa späť a dať to nejako dohromady,“ priblížil 72-ročný pesničkár spoluprácu s filmármi, ktorú roky odmietal.
„Uvedomil som si, že teraz ešte mám trochu sily, ešte mi pamäť slúži,“ komentoval prijatie ponuky filmárov Nohavica. Podľa jeho slov svoj podiel na vzniku životopisného dokumentu Jarek má aj „covidové veľké trápenie“, ktoré pesničkár využil na to, že si urobil poriadok vo svojom archíve, fotografiách a videách. „Vlastne aj trošku vo svojom živote,“ dodáva Nohavica, ktorého mohli diváci vidieť už vo filmoch Rok diabla (2002) či Muzzikanti (2017).
Nohavica potvrdil, že aj pri filme Jarek dodržal svoj zvyk a tvorcom, ktorým sa odovzdal a veril im, do dennodennej práce nezasahoval. Výsledok si pozrel, až keď bol film hotový, nehovoril ani do práce strihačov. „Sadol som si a pozrel som sa na toho Jarka očami Jarka a priznám sa, že som spokojný. Áno, som to ja, a iný nebudem,“ podčiarkol Nohavica, ktorý píše piesne už viac ako 40 rokov. Je autorom vyše 500 skladieb, množstva básní a viac než 120 textov pre iných interpretov. Jeho piesne sa spievajú v 12 jazykoch - od poľštiny cez angličtinu až po chorvátčinu či taliančinu. Dokument preto neukazuje iba českého pesničkára, ale osobnosť s medzinárodným presahom.
Filmový štáb počas nakrúcania navštívil desiatky miest spätých s Nohavicovým životom. Kamera Jirku Berky zaznamenala viac než 30 hodín autentického materiálu, od koncertných pódií cez zákulisie až po momenty z rodinného prostredia. Nakrúcalo sa aj v psychiatrickej liečebni a vyšetrovni ŠtB.
Dokument sa nevyhýba ani kontroverzným témam, ktoré Nohavicu sprevádzali. Pripomína jeho prijatie Puškinovej ceny od Vladimira Putina, čo vyvolalo kritiku, ale aj obdobia, keď bol počas normalizácie pre svoje texty a postoje perzekvovaný. Divák tak dostáva komplexný obraz umelca, balansujúceho medzi obdivom a odsudzovaním.