Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Andrej Kunca sa vyjadril, že lykožrút sa v priebehu piatich rokov rozmnoží do sily, ktorá zabije v okolitých lesoch až desaťnásobok stromov.
Autor TASR
Zvolen 19. októbra (TASR) – Neštátni lesníci združení v Slovenskej lesníckej komore (SLK) sa dožadujú spracovania kalamity v lokalite Čierneho Váhu. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR svojím rozhodnutím z 15. júla však túto žiadosť zablokovala.
„Slovenská lesnícka komora sa absolútne nestotožňuje s týmto stanoviskom, preto pozvala na Liptov odborníkov z lesníckych inštitúcií, aby priamo na mieste, a nie od stola kancelárie prijali stanovisko k predmetnej kalamite,“ uviedol hovorca SLK Dávid Hančinský.
Na stretnutie boli podľa komory pozvaní štátny tajomník a generálny riaditeľ sekcie, štátna správa ministerstva životného prostredia, hasiči, vodohospodári, samospráva, akademické a odborné organizácie a pracovníci s dlhoročnou praxou v lesníctve a tiež ŠOP SR. „Ochranári však na stretnutie neprišli,“ konštatuje komora.
Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že predmetnú kalamitnú hmotu treba spracovať, aby nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu a škodám veľkého rozsahu aj v okolitých lesných porastoch.
Vedúci Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra vo Zvolene Andrej Kunca sa vyjadril, že lykožrút sa v priebehu piatich rokov rozmnoží do sily, ktorá zabije v okolitých lesoch až desaťnásobok stromov.
„Neudelenie súhlasu na spracovanie kalamity sa veľmi negatívne prejaví na zdravotnom stave a ekologickej stabilite lesných porastov v celom danom území,“ uviedol Jaroslav Kmeť z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Člen predstavenstva SLK Ján Slivinský na príkladoch negatívnej praxe z Javorovej, Bielovodskej, Tichej, Kôprovej doliny a v Belianskych Tatrách upozornil, že v prípade nespracovania kalamity hrozí reálne riziko rozvratu okolitých ekosystémov v horizonte niekoľkých rokov so všetkými negatívnymi dôsledkami na plnenie funkcie lesa v krajine. Podľa SLK je priam nepochopiteľné, ako ŠOP SR ignoruje dlhoročné skúsenosti lesníckej praxe.
„Skutočnými ochranármi sme my, lesníci. Spracovaním ležiacich smrekov na Čiernom Váhu chceme totiž zachrániť živé zelené smrečiny na ploche okolo 400 hektárov, o ktoré by sme pre rozhodnutie Štátnej ochrany prírody prišli,“ dodal predseda SLK Milan Dolňan.
„Slovenská lesnícka komora sa absolútne nestotožňuje s týmto stanoviskom, preto pozvala na Liptov odborníkov z lesníckych inštitúcií, aby priamo na mieste, a nie od stola kancelárie prijali stanovisko k predmetnej kalamite,“ uviedol hovorca SLK Dávid Hančinský.
Na stretnutie boli podľa komory pozvaní štátny tajomník a generálny riaditeľ sekcie, štátna správa ministerstva životného prostredia, hasiči, vodohospodári, samospráva, akademické a odborné organizácie a pracovníci s dlhoročnou praxou v lesníctve a tiež ŠOP SR. „Ochranári však na stretnutie neprišli,“ konštatuje komora.
Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že predmetnú kalamitnú hmotu treba spracovať, aby nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu a škodám veľkého rozsahu aj v okolitých lesných porastoch.
Vedúci Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra vo Zvolene Andrej Kunca sa vyjadril, že lykožrút sa v priebehu piatich rokov rozmnoží do sily, ktorá zabije v okolitých lesoch až desaťnásobok stromov.
„Neudelenie súhlasu na spracovanie kalamity sa veľmi negatívne prejaví na zdravotnom stave a ekologickej stabilite lesných porastov v celom danom území,“ uviedol Jaroslav Kmeť z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Člen predstavenstva SLK Ján Slivinský na príkladoch negatívnej praxe z Javorovej, Bielovodskej, Tichej, Kôprovej doliny a v Belianskych Tatrách upozornil, že v prípade nespracovania kalamity hrozí reálne riziko rozvratu okolitých ekosystémov v horizonte niekoľkých rokov so všetkými negatívnymi dôsledkami na plnenie funkcie lesa v krajine. Podľa SLK je priam nepochopiteľné, ako ŠOP SR ignoruje dlhoročné skúsenosti lesníckej praxe.
„Skutočnými ochranármi sme my, lesníci. Spracovaním ležiacich smrekov na Čiernom Váhu chceme totiž zachrániť živé zelené smrečiny na ploche okolo 400 hektárov, o ktoré by sme pre rozhodnutie Štátnej ochrany prírody prišli,“ dodal predseda SLK Milan Dolňan.
