
Dobrovoľníkom sa podarilo obnoviť historickú promenádu, Kaplnku sv. Urbana, pamätník Štefana Koháryho, vyčistiť a upraviť vojenský cintorín či obnoviť osvetlenie Levického hradu.
Autor TASR
Levice 6. júna (TASR) - S cieľom skrášliť verejný priestor, zachrániť zaujímavé lokality v meste, zhodnotiť ich historickú hodnotu vznikol v Leviciach Levický okrášľovací spolok. Za podpory mesta ho založila skupina nadšencov, ktorá nadviazala na činnosť mestskej okrášľovacej komisie založenej v roku 1875.
Dobrovoľníkom sa podarilo obnoviť historickú promenádu, Kaplnku sv. Urbana, pamätník Štefana Koháryho, vyčistiť a upraviť vojenský cintorín či obnoviť osvetlenie Levického hradu. „Naším najbližším cieľom je revitalizácia amfiteátra,“ povedal predseda spolku Jozef Kubovič.
Levický okrášľovací spolok začal svoju činnosť výsadbou symbolického brestu 22. mája 2015 na Námestí hrdinov. Jeho zakladateľom a prvým predsedom bol Csaba Tolnai. Pod jeho vedením sa členmi spolku stali zástupcovia obyvateľov mesta, architektov, záhradných architektov, historikov i podnikateľov. Bývalý mestský poslanec i zástupca primátora zomrel ako 49-ročný v roku 2021. „Csabov odkaz a duša zostáva s nami a v nás. Zanechal po sebe nezmazateľnú stopu a my v nej so cťou kráčame ďalej,“ povedal Kubovič.
Na skrášľovaní mesta sa vystriedali doteraz stovky dobrovoľníkov. Predseda spolku považuje za zatiaľ najvýznamnejšiu ukončenú aktivitu obnovu historickej promenády. „Trvalo nám to šesť rokov, kým sme ju dali do podoby, v akej je dnes,“ skonštatoval. Pešia promenáda vznikla ešte v období Rakúsko-Uhorska na konci 19. storočia. Slúžila obyvateľom mesta na oddych, chodili tam študenti aj rodiny s deťmi. Postupne sa stávala parkom so vzácnou zeleňou, pri vysádzaní ktorej pomáhali aj študenti vtedajšieho Učiteľského ústavu, a dodnes sa v nej nachádzajú vzácne exotické dreviny.
Po druhej svetovej vojne začala promenáda pustnúť, zarastať, až upadla do zabudnutia. Z iniciatívy Levického okrášľovacieho spolku sa v roku 2017 začala jej postupná obnova. Oficiálne otvorenie obnoveného priestoru sa uskutočnilo 1. mája 2023.
K ďalším aktivitám dobrovoľníkov patrilo osadenie busty levického rodáka Kálmána Kittenbergera. Bustu venoval spolku v máji 2018 maďarský sochár Tibor Túri Török. „Najvhodnejšou lokalitou na jej osadenie bola plocha na ulici spojenej s jeho menom. Spracovali sme architektonický návrh, získali sme stavebné povolenie na umiestnenie busty v danej lokalite. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili v rozpočte sumu potrebnú na stavebné a montážne práce v súvislosti s osadením diela,“ skonštatoval Kubovič. Busta bola odhalená v októbri 2021 pri príležitosti 140. výročia narodenia Kittenbergera.
K zaujímavým zrealizovaným projektom zaraďuje Kubovič aj obnovu Kaplnky svätého Urbana. Postavená bola v klasicistickom slohu v roku 1777 a upravená v roku 1832. Vedľa kaplnky rástol brest známy ako Rákocziho strom, pod ktorým podľa legendy oddychoval František II. Rákoczi, sedmohradské knieža. Viac než 300-ročný brest po zasiahnutí bleskom v roku 1966 vyschol a jeho kmeň spráchnivel. Nakoniec sa tento vzácny strom definitívne zrútil v roku 1992. Levický okrášľovací spolok na jeho mieste zasadil v roku 2018 nový brest. „K vlastníctvu kaplnky sa nikto nehlási, preto sme sa rozhodli ju zachrániť,“ povedal predseda spolku. Kaplnka bola zrekonštruovaná na jeseň 2020.
Aktuálne pracujú levickí dobrovoľníci na projekte rekonštrukcie opusteného amfiteátra. Takmer 70-ročný objekt patril v minulosti medzi symboly kultúrneho života v Leviciach. Konali sa v ňom koncerty, filmové premietania a spoločenské podujatia. Dnes je priestor zarastený a chátrajúci. Od jesene minulého roka zorganizovali dobrovoľníci tri brigády na vyčistenie priestoru a v spolupráci s mestom pripravujú projekt zameraný na oživenie priestoru. „Našou predstavou je vytvoriť z amfiteátra priestor na komunitné podujatia či oddychové zóny pre rodiny,“ priblížil Kubovič.
K zatiaľ nezrealizovaným projektom patrí aj osadenie pamätnej tabule Gustava Schoellera. „Dali sme ju vyhotoviť z úcty k niekdajšiemu majiteľovi levického panstva. Zatiaľ ju máme uloženú v depozite, nemáme ju kde osadiť. Schoellerov park je v rekonštrukcii, po jej ukončení by sme chceli vytvoriť priestor na jej osadenie na mieste, kde stál schoellerovský kaštieľ v terajšom parku,“ skonštatoval predseda spolku.
Dobrovoľníkom sa podarilo obnoviť historickú promenádu, Kaplnku sv. Urbana, pamätník Štefana Koháryho, vyčistiť a upraviť vojenský cintorín či obnoviť osvetlenie Levického hradu. „Naším najbližším cieľom je revitalizácia amfiteátra,“ povedal predseda spolku Jozef Kubovič.
Levický okrášľovací spolok začal svoju činnosť výsadbou symbolického brestu 22. mája 2015 na Námestí hrdinov. Jeho zakladateľom a prvým predsedom bol Csaba Tolnai. Pod jeho vedením sa členmi spolku stali zástupcovia obyvateľov mesta, architektov, záhradných architektov, historikov i podnikateľov. Bývalý mestský poslanec i zástupca primátora zomrel ako 49-ročný v roku 2021. „Csabov odkaz a duša zostáva s nami a v nás. Zanechal po sebe nezmazateľnú stopu a my v nej so cťou kráčame ďalej,“ povedal Kubovič.
Na skrášľovaní mesta sa vystriedali doteraz stovky dobrovoľníkov. Predseda spolku považuje za zatiaľ najvýznamnejšiu ukončenú aktivitu obnovu historickej promenády. „Trvalo nám to šesť rokov, kým sme ju dali do podoby, v akej je dnes,“ skonštatoval. Pešia promenáda vznikla ešte v období Rakúsko-Uhorska na konci 19. storočia. Slúžila obyvateľom mesta na oddych, chodili tam študenti aj rodiny s deťmi. Postupne sa stávala parkom so vzácnou zeleňou, pri vysádzaní ktorej pomáhali aj študenti vtedajšieho Učiteľského ústavu, a dodnes sa v nej nachádzajú vzácne exotické dreviny.
Po druhej svetovej vojne začala promenáda pustnúť, zarastať, až upadla do zabudnutia. Z iniciatívy Levického okrášľovacieho spolku sa v roku 2017 začala jej postupná obnova. Oficiálne otvorenie obnoveného priestoru sa uskutočnilo 1. mája 2023.
K ďalším aktivitám dobrovoľníkov patrilo osadenie busty levického rodáka Kálmána Kittenbergera. Bustu venoval spolku v máji 2018 maďarský sochár Tibor Túri Török. „Najvhodnejšou lokalitou na jej osadenie bola plocha na ulici spojenej s jeho menom. Spracovali sme architektonický návrh, získali sme stavebné povolenie na umiestnenie busty v danej lokalite. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili v rozpočte sumu potrebnú na stavebné a montážne práce v súvislosti s osadením diela,“ skonštatoval Kubovič. Busta bola odhalená v októbri 2021 pri príležitosti 140. výročia narodenia Kittenbergera.
K zaujímavým zrealizovaným projektom zaraďuje Kubovič aj obnovu Kaplnky svätého Urbana. Postavená bola v klasicistickom slohu v roku 1777 a upravená v roku 1832. Vedľa kaplnky rástol brest známy ako Rákocziho strom, pod ktorým podľa legendy oddychoval František II. Rákoczi, sedmohradské knieža. Viac než 300-ročný brest po zasiahnutí bleskom v roku 1966 vyschol a jeho kmeň spráchnivel. Nakoniec sa tento vzácny strom definitívne zrútil v roku 1992. Levický okrášľovací spolok na jeho mieste zasadil v roku 2018 nový brest. „K vlastníctvu kaplnky sa nikto nehlási, preto sme sa rozhodli ju zachrániť,“ povedal predseda spolku. Kaplnka bola zrekonštruovaná na jeseň 2020.
Aktuálne pracujú levickí dobrovoľníci na projekte rekonštrukcie opusteného amfiteátra. Takmer 70-ročný objekt patril v minulosti medzi symboly kultúrneho života v Leviciach. Konali sa v ňom koncerty, filmové premietania a spoločenské podujatia. Dnes je priestor zarastený a chátrajúci. Od jesene minulého roka zorganizovali dobrovoľníci tri brigády na vyčistenie priestoru a v spolupráci s mestom pripravujú projekt zameraný na oživenie priestoru. „Našou predstavou je vytvoriť z amfiteátra priestor na komunitné podujatia či oddychové zóny pre rodiny,“ priblížil Kubovič.
K zatiaľ nezrealizovaným projektom patrí aj osadenie pamätnej tabule Gustava Schoellera. „Dali sme ju vyhotoviť z úcty k niekdajšiemu majiteľovi levického panstva. Zatiaľ ju máme uloženú v depozite, nemáme ju kde osadiť. Schoellerov park je v rekonštrukcii, po jej ukončení by sme chceli vytvoriť priestor na jej osadenie na mieste, kde stál schoellerovský kaštieľ v terajšom parku,“ skonštatoval predseda spolku.







