Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Porota vyberala víťazné práce v štyroch vekových kategóriách v poézii aj próze a udelila viaceré čestné uznania.
Autor TASR
Kežmarok 2. októbra (TASR) - V poradí 61. ročník Literárneho Kežmarku pozná svojich víťazov. Porota pritom vyberala víťazné práce v štyroch vekových kategóriách v poézii aj próze a udelila viaceré čestné uznania. Pre TASR to potvrdila Zuzana Dobránszka z úseku komunikácie a propagácie mesta.
Tradičné podujatie, ktoré už vyše šiestich desaťročí spája nádejných tvorcov poézie a prózy, podľa poroty tento rok prinieslo vysokú úroveň prác a silnú konkurenciu naprieč všetkými vekovými kategóriami. Tento ročník sa niesol v znamení anonymity, keďže každý prihlásený autor a autorka vystupovali výhradne pod prideleným číselným kódom. Porotcovia tak hodnotili práce bez znalosti mena či pôvodu autora.
Do 61. ročníka Literárneho Kežmarku sa zapojilo rekordné množstvo prác - 596 od 233 autorov. O víťazoch rozhodla odborná porota v zložení Eva Raffajová, Veronika Homolová Tóthová, Rastislav Puchala, Lenka Fábryová, Zuzana Pankuchová a Slavomíra Očenášová.
V najmladšej kategórii detí od druhého do piateho ročníka základných škôl zvíťazila v poézii Katarína Sokoľová z Vranova nad Topľou a v próze Nina Mochnáčová z Humenného. Medzi staršími žiakmi základných škôl dominovala v poézii Miroslava Bednarčíková zo Starej Ľubovne a v próze Bianka Porvažníková z Humenného. Zo stredoškolákov porota ako najlepšie v poézii vybrala dielo Natálie Točekovej zo Starej Ľubovne, ktorá v tejto kategórii získala prvenstvo aj v próze. V kategórii dospelých nad 20 rokov zvíťazil v poézii Adrián Szabó zo Slavkoviec a v próze Erika Hatalová z Košíc.
„Bolo pre mňa veľmi príjemné ponoriť sa do sveta autorov a mať možnosť ´nacítiť´ ich trápenia a emócie. Dalo mi to možnosť nahliadnuť do ich vnútorného sveta, pričom viaceré práce boli pre mňa neobyčajne inšpiratívne a ukrývajú veľký potenciál,“ zhodnotila predsedníčka poroty 3. a 4. kategórie Fábryová. Homolová Tóthová za mimoriadne cenné považuje, keď sa mladý autor dokáže nesnažiť iba písať „pekne“, ale má potrebu povedať niečo vlastné. „Práve pri takýchto textoch bolo cítiť potenciál ďalšieho literárneho rastu,“ podotkla. V 1. a 2. kategórii bolo podľa Raffajovej možné sledovať prirodzený vývoj od detskej spontánnosti k uvedomelejšiemu literárnemu vyjadreniu. „Rozdiel medzi týmito vekovými skupinami bol citeľný, no v oboch sa objavili práce, ktoré dokázali zaujať nápadom, autentickosťou alebo nečakaným pohľadom na tému,“ uzavrela.
Tradičné podujatie, ktoré už vyše šiestich desaťročí spája nádejných tvorcov poézie a prózy, podľa poroty tento rok prinieslo vysokú úroveň prác a silnú konkurenciu naprieč všetkými vekovými kategóriami. Tento ročník sa niesol v znamení anonymity, keďže každý prihlásený autor a autorka vystupovali výhradne pod prideleným číselným kódom. Porotcovia tak hodnotili práce bez znalosti mena či pôvodu autora.
Do 61. ročníka Literárneho Kežmarku sa zapojilo rekordné množstvo prác - 596 od 233 autorov. O víťazoch rozhodla odborná porota v zložení Eva Raffajová, Veronika Homolová Tóthová, Rastislav Puchala, Lenka Fábryová, Zuzana Pankuchová a Slavomíra Očenášová.
V najmladšej kategórii detí od druhého do piateho ročníka základných škôl zvíťazila v poézii Katarína Sokoľová z Vranova nad Topľou a v próze Nina Mochnáčová z Humenného. Medzi staršími žiakmi základných škôl dominovala v poézii Miroslava Bednarčíková zo Starej Ľubovne a v próze Bianka Porvažníková z Humenného. Zo stredoškolákov porota ako najlepšie v poézii vybrala dielo Natálie Točekovej zo Starej Ľubovne, ktorá v tejto kategórii získala prvenstvo aj v próze. V kategórii dospelých nad 20 rokov zvíťazil v poézii Adrián Szabó zo Slavkoviec a v próze Erika Hatalová z Košíc.
„Bolo pre mňa veľmi príjemné ponoriť sa do sveta autorov a mať možnosť ´nacítiť´ ich trápenia a emócie. Dalo mi to možnosť nahliadnuť do ich vnútorného sveta, pričom viaceré práce boli pre mňa neobyčajne inšpiratívne a ukrývajú veľký potenciál,“ zhodnotila predsedníčka poroty 3. a 4. kategórie Fábryová. Homolová Tóthová za mimoriadne cenné považuje, keď sa mladý autor dokáže nesnažiť iba písať „pekne“, ale má potrebu povedať niečo vlastné. „Práve pri takýchto textoch bolo cítiť potenciál ďalšieho literárneho rastu,“ podotkla. V 1. a 2. kategórii bolo podľa Raffajovej možné sledovať prirodzený vývoj od detskej spontánnosti k uvedomelejšiemu literárnemu vyjadreniu. „Rozdiel medzi týmito vekovými skupinami bol citeľný, no v oboch sa objavili práce, ktoré dokázali zaujať nápadom, autentickosťou alebo nečakaným pohľadom na tému,“ uzavrela.
