Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 25. február 2024Meniny má Frederik a Frederika
< sekcia Regióny

M. Benko: Som pripravený urobiť čo najviac pre Prešov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Rozhovor s Miroslavom Benkom je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na primátora Prešova, ktorý TASR pripravila v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do orgánov samosprávy obcí.

Prešov 2. novembra (TASR) - O post primátora Prešova sa v nadchádzajúcich komunálnych voľbách uchádza sedem kandidátov. Za stranu Smer-SD a s podporou koaličných strán SNS a Most-Híd kandiduje 44-ročný Miroslav Benko. Medzi jeho priority patrí riešenie dopravy v meste, ale i riešenie problému nedostatku voľných miest v zariadeniach sociálnych služieb.

-Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post primátora?-

Som 12 rokov mestským poslancom, tretie volebné obdobie v PSK a vidím, kde sú ešte medzery v meste. Viem si predstaviť viac urobiť pre mladých, seniorov, pre všetkých obyvateľov mesta. Som, ako sa povie obrazne, nabudený a pripravený urobiť čo najviac pre naše mesto.

-Ktoré problémy v meste považujete za najdôležitejšie, s tým, že je potrebné ich akútne riešiť?-

Samozrejme je to doprava, aj statická doprava, to znamená parkovanie po sídliskách. No a potom je potrebné podporiť v našom meste, treťom najväčšom na Slovensku, šport. Problémy sú aj v centre mesta. Ľudia sa stále sťažujú na to, že je prázdne. Viem si predstaviť, aby sa obyvatelia naspäť vrátili do centra. No a potom najväčšie problémy sú, že máme areál ako je Delňa, ktorý nie je využívaný celý rok. Viem si tam predstaviť oddychovú lokalitu, ktorá by bola využívaná počas celého roka. V lete na letné športy a v zime na zimné športy, aby sa tam ľudia stretávali. Takže, tých problémov je viac, no a samozrejme chýbajú nám zelené plochy, zelené lúky, parky, kde by si ľudia našli voľnočasové, oddychové zóny na stretávanie sa medzi sebou. Chýba nám ešte na nábreží rieky Sekčov tak, ako máme na Sídlisku III. na nábreží rieky Torysa, cyklochodník.

-Spomenuli ste dopravu. Aké sú vaše plány v tomto smere?-

Určite problém je obchvat alebo aj prepojenie Bratislavy a Košíc. Som rád, že D1 sa začala už robiť. Je to zásluhou štátu, kde sa razí tunel a  Košičania, ktorí budú chodiť do Popradu, tak už budú Prešov obchádzať. Určite to pomôže, no a samozrejme ďalšia taká Achillova päta, čo sa týka dopravy, je R4, takže je potrebné spolupracovať so štátom, vládou, aby sa čím skôr R4 urobila, obidve etapy. Odbremení to tiež dopravu, aby autá, ktoré smerujú z Popradu do Humenného alebo do Vranova nad Topľou, neprechádzali cez Prešov. Ďalší problém je statická doprava, parkovanie hlavne na veľkých sídliskách. V minulosti sa vďaka nášmu poslaneckému klubu začali budovať parkovacie plochy na sídliskách. Chcem, aby sa v tom pokračovalo. Nie však na úkor zelene. V budúcnosti bude potrebný aj parkovací dom, lebo áut nám stále pribúda. Viem si ho predstaviť na troch miestach. Bolo by to záchytné parkovisko pre autobusy i autá, aby sme ich nepúšťali do centra alebo minimalizovali centrum mesta od áut. Bolo by tam prepojenie integrovanej dopravy. To znamená minibusy, ktoré by chodili zo stanice do centra.

-Aká je podľa vás súčasná ekonomická situácia mesta?-

Prešov je momentálne s Bratislavou najzadlženejšie mesto, čo som sám prekvapený. Tiež som dostal otázku, že čia je to chyba. Určite vedenia a štatutára. Tohto roku, respektíve na druhý rok sa rozpočet mesta pohybuje na úrovni približne 90 miliónov eur. Viem si predstaviť, že desať až 15 miliónov sa dá použiť na investície, to znamená vrátiť to, čo od ľudí zbierame, ako sa povie, dane, aby tu bola nejaká väčšia investícia. Som prekvapený, že sme najzadlženejšie mesto a vlastne nič veľké sa v Prešove nepostavilo. Taktiež viem nastaviť investičný harmonogram, investičný rozvrh, aby sa za štyri roky urobil olympijský bazén, ktorý už bol viackrát spomínaný. Viem si predstaviť aj investovať do nejakého kongresového, zábavného centra pre mladých. Je tu trošku viac tých vízií a cieľov, ktoré sú realizovateľné. Myslím si, že s financiami mesta treba trošku ináč nakladať ako teraz.

-Najmä mladí ľudia uprednostňujú hľadanie zamestnania v susedných Košiciach. Zaujímajú sa hlavne o IT oblasť. Ako chcete riešiť to, aby z Prešova neodchádzali?-

Tak určite výstavbou sociálnych bytov ale na mestských pozemkoch a nie ako doteraz, že sme sa naťahovali o tom, ktorý podnikateľ aké nájomné byty postaví. Potom jednoznačne otvoriť, ako sa povie, pešiu zónu. Otvorené terasy, vrátiť trhy do centra mesta, viac akcií robiť v meste. Som 12 rokov poslancom a ešte za exprimátora sa zrušilo kultúrne leto. Ubralo sa z rozpočtu pre PKO približne 100.000 eur a tým pádom život prestal byť v meste. Stále tvrdím, že sme tretie najväčšie mesto, centrum mesta máme veľmi pekné, ľudia však odchádzajú do Bardejova a do Košíc. Je to chyba, lebo nevyužívame našu krásnu pešiu zónu.

-Jednou z tém, ktorým sa samosprávy venujú, je snaha získania investorov a vytvorenie nových pracovných miest. Ako to chcete riešiť?-

Niekedy sa rozprávalo, keď nebola diaľnica z Popradu do Prešova, že je to chyba, lebo neprilákame tým investorov do Prešova. Dnes máme Ružomberok s Prešovom spojený, takže sa nemôžeme vyhovárať na dopravu. Investorov môžeme prilákať len v spolupráci s vládou. Možností je veľmi veľa, ale určite keď nebudeme spolupracovať s vládou, tak investori tu neprídu. V Bratislave vedia pomôcť tým, že na východe sú voľné miesta, či v priemyselných parkoch alebo sú tu rôzne lokality, kde máme voľné pozemky. Dá sa tu aj nejaký väčší závod, podnik vybudovať.

-Čo považujete za svoje priority v oblasti školstva? Ako chcete napríklad motivovať učiteľov, vychovávateľov, odborných i nepedagogických zamestnancov k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania v školách?

Čo sa týka škôl, milión eur dávame teraz na rekonštrukcie budov, objektov a nevidíme tam nijaký výsledok, lebo stále nejaká škola tých 60-70 tisíc eur pýta na rekonštrukciu. Jedna na toalety, druhá na altánok, tretia na oplotenie a tak ďalej, čiže viem si predstaviť, aby ten milión eur ročne išiel na tri školy, kde už by sme za 330.000 eur zrekonštruovali školu poriadne, aby sme videli aj výsledok. Za štyri roky by sa zrekonštruovalo 12 škôl. Niektoré už sú zrekonštruované, ktoré boli cez eurofondy, ale ešte máme školy, ktoré nie sú zrekonštruované. Ďalšia vec, čo chcem je, aby mesto zaplatilo hygienické potreby pre všetky materské a základné školy. Odbremenili by sme rodičov, lebo zle to vyzerá, keď v triedach hlavne na prvom stupni vidíme vo vrecúškach, ako majú deti toaletné papiere, mydlá a základné hygienické prostriedky. Viem si predstaviť a mám to už aj finančne vypočítané, že tým by sme odbremenili rodičov a školy.

-V čom vidíte rezervy, čo sa týka sociálnej oblasti mesta? Aké sú vaše plány v tomto smere?-

Mesto je zriaďovateľom dvoch zariadení sociálnych služieb. Na Veselej ulici a v Cemjate. Viem, že je problém sa tam dostať. Myslím si, že pre naše mesto je to veľmi málo. Absentuje ešte jeden dom sociálnych služieb, ktorý by pomohol mestu, lebo čakať v poradovníku na tieto služby je dosť netaktné. Povedal by som, že je to aj chyba mesta, lebo za tie roky už mohol vzniknúť ďalší dom sociálnych služieb.

-Pre rozvoj mesta je dôležitá konštruktívna spolupráca vedenia mesta, primátora s poslancami. Ste na ňu pripravený?-

Určite áno. Tri volebné obdobia som poslancom a stále 'škrípe' spolupráca medzi poslancami a primátorom. Primátor je kapitán mužstva v poslaneckom zbore a poslanci sú hráči, keď to mám premeniť na športovú terminológiu. Jednoznačne, bez spolupráce to nejde. Veď aj teraz nemôžu byť desať, až 11- hodinové zastupiteľstvá. Poradné orgány pre primátora sú komisie a mestská rada, takže určite spolupráca musí byť.

-V prípade, že by sa vám podarilo vo voľbách uspieť, čo urobíte ako prvé po nástupe do funkcie?-

Poznám mestský úrad, to znamená aj zamestnancov, všetky organizácie, zariadenia, ktoré patria pod mesto, takže porozprával by som sa so zamestnancami. Určite mali by od začiatku u mňa plnú dôveru, lebo viem, že nie je to ľahká práca robiť na mestskom úrade. Od začiatku by som s nimi počítal, takže nemali by sa ničoho báť. Viem s každým komunikovať, s každým si sadnúť a porozprávať. Nepotrebujem ani 100 dní, ako niekto, keď sa stane buď primátorom alebo ide do nejakej funkcie, lebo ten úrad poznám. Hneď po ustanovujúcom zastupiteľstve by som si sadol s ľuďmi, komunikoval a hľadal riešenia, aby sa čo najviac urobilo pre naše mesto za celé volebné obdobie. Nechcel by som, ako sa povie, zaspať dobu prvý, druhý rok. Sú to tiež podstatné roky. Nedá sa hneď všetko urobiť. Pustil by som sa hneď do práce.