MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ústavný súd v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná.
Autor TASR
Bratislava 25. júna (TASR) - Na účely októbrových volieb do orgánov územnej samosprávy nie je nevyhnutné meniť zákon. V reakcii na stredajšie (24. 6.) rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o zákone o hlavnom meste SR Bratislave to pre TASR uviedol docent ústavného práva Marek Domin. Postačí podľa neho, ak bratislavské mestské zastupiteľstvo určí volebné obvody tak, aby rešpektovalo rozhodnutie ÚS. Takúto zmenu treba urobiť do 21. júla.
Národná rada SR má podľa Domina od vyhlásenia rozhodnutia ÚS v Zbierke zákonov lehotu šesť mesiacov na to, aby uviedla zákon o hlavnom meste SR Bratislave do súladu s Ústavou SR, a to novelou zákona. „Avšak na účely najbližších volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa budú konať 24. októbra 2026, nie je nevyhnutné meniť zákon. Aj samotný ÚS v rozhodnutí uviedol, že tvorba volebných obvodov v Bratislave sa má teraz riadiť podľa všeobecných pravidiel obsiahnutých v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Postačí preto, aby bratislavské mestské zastupiteľstvo uznesením určilo volebné obvody tak, aby rešpektovalo rozhodnutie ÚS, teda princíp rovnosti volebného práva,“ povedal Domin pre TASR.
Princíp rovnosti volebného práva znamená približne rovnakú váhu voličských hlasoch v jednotlivých volebných obvodoch. „V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady je na takúto zmenu čas do 21. júla 2026,“ dodal ústavný právnik. Do 21. júla je totiž potrebné určiť volebné obvody pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev, ako aj ich počtu a tiež určiť volebné obvody pre voľby poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a ich počtu.
Domin pripomenul, že dôsledkom rozhodnutia ÚS je strata účinnosti časti zákona, ktorá vyžadovala, aby každá mestská časť Bratislavy mala v celomestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, z čoho vyplýva aj to, že pre každú mestskú časť musel byť určený aspoň jeden volebný obvod.
Rozhodnutie ÚS sa podľa ústavného právnika priamo nedotýka iných samospráv. „Nepriamo sa ich však týka v tom, že všetky samosprávy by mali volebné obvody určiť tak, aby rešpektovali ústavný princíp rovnosti volebného práva,“ skonštatoval. Ak by tak neurobili, teoreticky je podľa neho predstaviteľné vyhlásenie volieb v dotknutej obci či meste za neplatné rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR, ktorý má právomoc posudzovať ústavnosť a zákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy. „Pre takýto záver by však museli byť splnené aj ďalšie podmienky vyplývajúce z judikatúry ÚS a NSS, najmä príčinná súvislosť medzi výsledkom volieb a porušením ústavného princípu rovnosti a dostatočná intenzita porušenia princípu rovnosti,“ skonštatoval.
Ústavný súd v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V tejto časti tak ÚS vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
Národná rada SR má podľa Domina od vyhlásenia rozhodnutia ÚS v Zbierke zákonov lehotu šesť mesiacov na to, aby uviedla zákon o hlavnom meste SR Bratislave do súladu s Ústavou SR, a to novelou zákona. „Avšak na účely najbližších volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa budú konať 24. októbra 2026, nie je nevyhnutné meniť zákon. Aj samotný ÚS v rozhodnutí uviedol, že tvorba volebných obvodov v Bratislave sa má teraz riadiť podľa všeobecných pravidiel obsiahnutých v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Postačí preto, aby bratislavské mestské zastupiteľstvo uznesením určilo volebné obvody tak, aby rešpektovalo rozhodnutie ÚS, teda princíp rovnosti volebného práva,“ povedal Domin pre TASR.
Princíp rovnosti volebného práva znamená približne rovnakú váhu voličských hlasoch v jednotlivých volebných obvodoch. „V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady je na takúto zmenu čas do 21. júla 2026,“ dodal ústavný právnik. Do 21. júla je totiž potrebné určiť volebné obvody pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev, ako aj ich počtu a tiež určiť volebné obvody pre voľby poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a ich počtu.
Domin pripomenul, že dôsledkom rozhodnutia ÚS je strata účinnosti časti zákona, ktorá vyžadovala, aby každá mestská časť Bratislavy mala v celomestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, z čoho vyplýva aj to, že pre každú mestskú časť musel byť určený aspoň jeden volebný obvod.
Rozhodnutie ÚS sa podľa ústavného právnika priamo nedotýka iných samospráv. „Nepriamo sa ich však týka v tom, že všetky samosprávy by mali volebné obvody určiť tak, aby rešpektovali ústavný princíp rovnosti volebného práva,“ skonštatoval. Ak by tak neurobili, teoreticky je podľa neho predstaviteľné vyhlásenie volieb v dotknutej obci či meste za neplatné rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR, ktorý má právomoc posudzovať ústavnosť a zákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy. „Pre takýto záver by však museli byť splnené aj ďalšie podmienky vyplývajúce z judikatúry ÚS a NSS, najmä príčinná súvislosť medzi výsledkom volieb a porušením ústavného princípu rovnosti a dostatočná intenzita porušenia princípu rovnosti,“ skonštatoval.
Ústavný súd v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V tejto časti tak ÚS vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
