Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Psychológ zároveň žiada médiá o citlivosť, aby dali deťom a ich rodinám priestor na spracovanie toho, čo sa stalo.
Autor TASR
Bratislava/Nové Mesto nad Váhom 4. februára (TASR) - Fenomén incidentov na školách je potrebné uchopiť systematicky a dôsledne - preventívne a intervenčne. Problém má uchopiť aj plánovaný vládny zákon. Konštatuje to riaditeľ občianskeho združenia IPčko a psychológ Marek Madro na sociálnej sieti v reakcii na stredajšiu udalosť na Spojenej škole sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom. Obáva sa, že podobné incidenty sa môžu opakovať.
„Potrebujeme kvalitne identifikovať rizikovosť jednotlivcov a najmä vytvoriť a dlhodobo podporiť odborné kapacity, ktoré s nimi budú pracovať - v realite aj vo virtuálnom priestore. Bez ľudí, bez odborníkov v teréne, školách, komunitách a online priestore sa ďalej nepohneme,“ zdôrazňuje Madro s tým, že veľkou výzvou bude zároveň vytvoriť funkčný systém práce s celými rodinami týchto jednotlivcov.
Podotýka, že by sme si mali osvojiť pojem „mobilizácia k násiliu“, na ktorý je potrebné reagovať účinnejšou prevenciou a cielenou odbornou pomocou. Terminologicky označuje tento koncept proces, pri ktorom dochádza k postupnej premene individuálnych alebo kolektívnych postojov, emócií a presvedčení na pripravenosť a ochotu použiť násilie ako legitímny, žiaduci alebo nevyhnutný nástroj konania. V kontexte radikalizácie môže vyplývať napríklad aj z fascinácie násilím či normalizácie brutality a z presvedčenia o jej účinnosti pri dosahovaní rôznych cieľov.
Vo všeobecnosti sa „prechod od presvedčení k činom“ deje podľa psychológa na základe znižovania morálnych zábran, dehumanizácie cieľov a vytvárania subjektívneho rámca, v ktorom je násilie vnímané ako zmysluplná odpoveď na vnímané krivdy, ohrozenia alebo potrebu sebarealizácie a legitimáciu násilia samotného. Zahŕňa pritom násilie voči iným, ako aj voči sebe samému, keďže útočníci často obracajú po útoku zbraň proti sebe.
„Obávam sa, že podobné incidenty sa môžu opakovať. O to viac však platí, že namiesto zvykania si musíme intenzívne pracovať na podpore duševného zdravia v našej spoločnosti, najmä u mladých ľudí. Škola je a musí zostať bezpečným miestom,“ pripomína Madro.
Počas stredajšieho incidentu medzi žiakmi mal jeden z nich, žiak šiesteho ročníka, vystreliť z airsoftovej zbrane na spolužiakov. Dvoch žiakov jednorazovo ošetrili na mieste, sú mimo ohrozenia života. Polícia ubezpečila verejnosť, že v súvislosti s touto udalosťou nehrozí už žiadne nebezpečenstvo.
Psychológ zároveň žiada médiá o citlivosť, aby dali deťom a ich rodinám priestor na spracovanie toho, čo sa stalo. Otázky by mali smerovať najmä na tých, ktorí majú reálnu možnosť podobným incidentom predchádzať a zabraňovať im konkrétnymi systémovými opatreniami.
„Potrebujeme kvalitne identifikovať rizikovosť jednotlivcov a najmä vytvoriť a dlhodobo podporiť odborné kapacity, ktoré s nimi budú pracovať - v realite aj vo virtuálnom priestore. Bez ľudí, bez odborníkov v teréne, školách, komunitách a online priestore sa ďalej nepohneme,“ zdôrazňuje Madro s tým, že veľkou výzvou bude zároveň vytvoriť funkčný systém práce s celými rodinami týchto jednotlivcov.
Podotýka, že by sme si mali osvojiť pojem „mobilizácia k násiliu“, na ktorý je potrebné reagovať účinnejšou prevenciou a cielenou odbornou pomocou. Terminologicky označuje tento koncept proces, pri ktorom dochádza k postupnej premene individuálnych alebo kolektívnych postojov, emócií a presvedčení na pripravenosť a ochotu použiť násilie ako legitímny, žiaduci alebo nevyhnutný nástroj konania. V kontexte radikalizácie môže vyplývať napríklad aj z fascinácie násilím či normalizácie brutality a z presvedčenia o jej účinnosti pri dosahovaní rôznych cieľov.
Vo všeobecnosti sa „prechod od presvedčení k činom“ deje podľa psychológa na základe znižovania morálnych zábran, dehumanizácie cieľov a vytvárania subjektívneho rámca, v ktorom je násilie vnímané ako zmysluplná odpoveď na vnímané krivdy, ohrozenia alebo potrebu sebarealizácie a legitimáciu násilia samotného. Zahŕňa pritom násilie voči iným, ako aj voči sebe samému, keďže útočníci často obracajú po útoku zbraň proti sebe.
„Obávam sa, že podobné incidenty sa môžu opakovať. O to viac však platí, že namiesto zvykania si musíme intenzívne pracovať na podpore duševného zdravia v našej spoločnosti, najmä u mladých ľudí. Škola je a musí zostať bezpečným miestom,“ pripomína Madro.
Počas stredajšieho incidentu medzi žiakmi mal jeden z nich, žiak šiesteho ročníka, vystreliť z airsoftovej zbrane na spolužiakov. Dvoch žiakov jednorazovo ošetrili na mieste, sú mimo ohrozenia života. Polícia ubezpečila verejnosť, že v súvislosti s touto udalosťou nehrozí už žiadne nebezpečenstvo.
Psychológ zároveň žiada médiá o citlivosť, aby dali deťom a ich rodinám priestor na spracovanie toho, čo sa stalo. Otázky by mali smerovať najmä na tých, ktorí majú reálnu možnosť podobným incidentom predchádzať a zabraňovať im konkrétnymi systémovými opatreniami.
