
Detvianske ženy krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamentami zdobili i ošatenie detí a mužov.
Autor TASR
Banská Bystrica 28. mája (TASR) - Návštevníci Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici sa v Thurzovom dome 3. júna stretnú s remeslom a zručnosťou, ktoré boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Majstrovstvo výšivky krivou ihlou priblíži v rámci nového cyklu podujatí Dedičstvo alebo živé poklady Slovenska Iveta Smileková z Detvy, ktorá vo svojej práci nadväzuje na rodinnú tradíciu. Dedí sa u nich už štyri generácie. TASR o tom vo štvrtok informovala PR manažérka múzea Dana Kurtíková.
Detvianske ženy krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamentami zdobili i ošatenie detí a mužov. Ženy v Detve dodnes vyšívajú tradičnou technikou - krivou ihlou na plátne, ktoré je napnuté na ráme. Krivá ihla je vlastne háčik, ktorým sa robí retiazkový steh. Pôvod takejto výšivky siaha až ku koncu 19. storočia. V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farebnými niťami.
„Každý kroj vzniká s dôrazom na remeselnú precíznosť, úctu k tradíciám a zachovanie pôvodných techník ľudovej tvorby. Tá moja spája poctivé remeslo, detailnú ručnú prácu a cit pre folklórne dedičstvo. Účastníci besedy budú môcť vidieť ukážky detvianskeho kroja, ale najmä vyšívanie krivou ihlou,“ uviedla Smileková.
Podľa nej vzory a inšpiráciu pre výšivky ženy brali z prírody okolo seba. Z farieb prevládali hlavne žltá, oranžová a neskôr červená.
„Technika vyšívania krivou ihlou spočíva v tom, že na povrchu plátna sa zachytáva niť vedená zospodu plátna smerom nahor, pričom vzniká retiazkový steh. Spojením pôvodne používaných geometrických vzorov a tvarov vznikli špecifické štylizované vzory a každý z nich má svoj vlastný názov ako bosorka, zvonec, hviezdička,“ dodala Smileková.
Detvianske ženy krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamentami zdobili i ošatenie detí a mužov. Ženy v Detve dodnes vyšívajú tradičnou technikou - krivou ihlou na plátne, ktoré je napnuté na ráme. Krivá ihla je vlastne háčik, ktorým sa robí retiazkový steh. Pôvod takejto výšivky siaha až ku koncu 19. storočia. V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farebnými niťami.
„Každý kroj vzniká s dôrazom na remeselnú precíznosť, úctu k tradíciám a zachovanie pôvodných techník ľudovej tvorby. Tá moja spája poctivé remeslo, detailnú ručnú prácu a cit pre folklórne dedičstvo. Účastníci besedy budú môcť vidieť ukážky detvianskeho kroja, ale najmä vyšívanie krivou ihlou,“ uviedla Smileková.
Podľa nej vzory a inšpiráciu pre výšivky ženy brali z prírody okolo seba. Z farieb prevládali hlavne žltá, oranžová a neskôr červená.
„Technika vyšívania krivou ihlou spočíva v tom, že na povrchu plátna sa zachytáva niť vedená zospodu plátna smerom nahor, pričom vzniká retiazkový steh. Spojením pôvodne používaných geometrických vzorov a tvarov vznikli špecifické štylizované vzory a každý z nich má svoj vlastný názov ako bosorka, zvonec, hviezdička,“ dodala Smileková.




